Prvá turistika v novej sezóne viedla za hranice našej vlasti. Ako obyčajne, v sobotu ráno, sme nasadli do autobusu, ktorý nás odviezol do cieľa našej cesty – pohorie Javorníky, ktoré na západe územia tvorí štátnu hranicu s Českou republikou. Privítala nás pravá zimná nálada a naše prvé kroky viedli ku chate Pod Portášem. Od nej bol len kúsok na Kohútku, obľúbené skicentrum. Dokazovala to aj dnešná sobota, lebo parkoviská boli plné a na zasnežených kopcoch sa mihali farebné bodky lyžiarov. Naša turistická partia sa rozdelila na dve skupinky. Jedna zostala verná Kohútke a chate Portáš a druhá sa vybrala do lesa, na Malý a Veľký Javorník, hrebeňovkou po štátnej hranici. A tak sme stále míňali tabule upozorňujúce na štátnu hranicu. Ale okrem tejto hranice, sme prekonávali aj hranice svojich síl. Zimná príroda nám dala pocítiť nielen svoju krásu, ale aj svoju silu. Mĺkvo a s pokorou sme kráčali tichou, zasneženou prírodou. Aj mohutné stromy sa pred jej silou a mocou skláňali hlboko k zemi a mnohé z nich tento boj prehrali. Svojimi hrubými kmeňmi zatarasili chodníky. Ale aj napriek týmto prekážkam boli chodníky dobré, upravené a celkom pevné. Natrafili sme však aj na miesta, kde sme sa zabárali do snehu po kolená, hlavne, keď sa bolo treba vyhnúť bežkárom. Pretože chodníky boli upravené pre nich, mali tam svoju stopu, a tak sme sa nemohli na nich hnevať, že sa oni hnevali na nás, lebo sme im stopu kazili. Ale aj napriek tejto mrzutosti verím, že si aj oni napokon vychutnali čaro zimnej prírody ako my. Obdivovali sme úchvatnú silu prírody, nekonečnú krásu, zasnežené stromy, ktoré sa pod ťarchou bielej periny menili na začarované rozprávkové bytosti. A tak naša fantázia pracovala naplno a videli sme v nich rôzne postavičky, obrov, ježibaby, zvieratká, trpaslíkov, koho čo napadlo. My sme sa našťastie nezmenili na zamrznuté sochy, ani nestratili v hustom snežení a vetre. Obloha bola sivá, tajomná a zahaľovala okolie. A opäť sme len mĺkvo a pokorne kráčali po chodníku, ktorý pripomínal bielu stužku navlečenú krížom-krážom po zvlnenom povrchu pohoria Malý Javorník. Kráčanie po snehu zimnou prírodou si vyžadovalo veľa času. Na Veľký Javorník sme už nešli. Zo sedla Gežov sme zišli na Kasárne a odtiaľ do najbližšej obce, kde na nás čakal autobus. Naša cesta magickou rozprávkovou prírodou sa tu skončila. Nikomu sa nič nestalo, všetci sme v poriadku nasadli do autobusu a ukladali spomienky na prežitý zimný deň. Renáta Fábryová
0 Comments
|
Autori článkov
Ľudmila Foltánová Archív (filter článkov podľa uverejnenia)
April 2024
|