I keď dnešná túra bola plná prírodných živlov, ani dážď ani vietor nás neporazil. Zvíťazila opäť dobrá nálada a radosť z pekne prežitej soboty v spoločnosti priateľov prírody.
Ľudmila Foltánová
2014-03_kostrin.pdf |
KST Žarnov Oslany |
|
Nádherný teplý a slnečný týždeň vystriedala nie veľmi prajná sobota. Sobotný východ slnka, zamračená obloha a predpovede počasia neveštili nič dobré. Ráno nastupujeme teda do autobusu v plnom počte 50 turistov a vydávame sa do pohoria Tribeč - chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Východiskovým bodom je Klátová Nová Ves okres Partizánske. Prvou zastávkou je historický kostolík Sádok (200 m n.), ktorý patrí vďaka mnohým umelecko-historickým hodnotám medzi významné stredoveké pamiatky na Slovensku. Vznik kostolíka sa datuje do obdobia 12.storočia. V roku 2006 vďaka archeologickým objavom sa pod podlahou kostolíka identifikovalo sedem krýpt a zvyšky základov stavieb. Prechádzame upraveným cintorínom, ktorý obklopuje okolie kostolíka a vchádzame dovnútra tejto stredovekej pamiatky. Zachoval sa tu kamenný oltárny stôl, kamenná kazatelnica i drevený chorus so zvonicou. Na stenách vidno odkryté fresky a stredoveké maľby. Individuálne si každý prechádzame jednotlivé časti tejto pamiatky. Vonku pred drevenou bránou urobíme pár záberov s klubovou vlajkou. Spoločne opúšťame Sádok a cez rozsiahle lúky vchádzame do lesa. Terén je suchý, pod nohami šuštia suché listy. Je celkom príjemný čas, iba vetrík sa pohráva s korunami vysokých dubov. Na malých prevýšeninách začína pofukovať vietor a to už vystupujeme na Kozlicu (498 m n.m.). Vietor silnie, v povetrí sa vznášajú suché listy stromov, zapíname bundy, čiapky a kapucne sú už na hlavách. Zastavujeme sa, dopĺňame zásoby teplého čaju, zajedáme zo zásob jedla a počkáme ostatných turistov. Potom sa delíme na dve skupiny - jedna, tá početnejšia - pokračuje ďalej v smere trasy po hrebeni - menej náročná, bez väčších prevýšenín, síce o niečo dlhšia. Tá druhá, v počte trinástich turistov, sa vydáva priečne nadol cez les na skalnatý Vres (478 m n.m.). Je tu čo obdivovať, zaujímavý skalnatý kopec ponúka pekné výhľady na okolitú prírodu. Tu opäť začína fúkať silnejší vietor, ale na chvíľku sa zastavíme, lebo nám nedá, aby sme nezachytili do svojich fotoaparátov skalnaté kaskádovité bralá, ktorými je obklopený celý tento kopec. Pokračujeme ďalej po úzkom trávnatom chodníku a vchádzame do lesa. Cestou v tráve pozorujeme kvietky fialky bielej a tmavej, pľúcnik lekársky nesmelo vystrčil hlávku spod suchej trávy a celú túto nádheru zakončujú biele hlávky snežienok, husto posiate po celom lese. Je čo obdivovať. Nemáme slov a kocháme sa touto nádherou. Pokračujeme ďalej dolu po skalnatom svahu a vychádzame von z lesa na trávnatú lúku. Začínajú padať prvé kvapky dažďa, obliekame pršiplášte a ponáhľame sa, lebo vietor začína pridávať na intenzite. A to už máme iba niekoľko metrov k salašu Kostrín. Prvú skupinu, ktorá sa vracala po hrebeni cez Cibajky, okolo vápenky, tiež zachytil dážď. Všetci sa stretávame v príjemnom prostredí salaša Kostrín, kde si posedíme, osušíme oblečenie a naobedujeme. Čas máme dobrý - skoro vyše hodinky - a tak po skupinkách odchádzame z Kostrína do Janovej Vsi, kde si ešte v miestnom pohostinstve dáme čapované pivko. Tu aj počkáme ostatných turistov a spoločne odchádzame autobusom o pol štvrtej domov. I keď dnešná túra bola plná prírodných živlov, ani dážď ani vietor nás neporazil. Zvíťazila opäť dobrá nálada a radosť z pekne prežitej soboty v spoločnosti priateľov prírody. Ľudmila Foltánová
0 Comments
Slnkom zaliate končiare Žarnova v sobotu 15.februára sľubovali priaznivý čas pre našu túru, ktorá smerovala do Strážovských vrchov. Cieľovým bodom bol Čierny vrch s nadmorskou výškou 997 m n.m. Opúšťame Oslany a smeruje do Rudnianskej Lehoty, kde pred 07:45 hod. začíname výstup. Terén je suchý, pod nohami šušia listy stromov,ranná obloha je bez mrakov.Trasa začína po zelenej značke smerom nahor dlhým stupaním až k Tisovníku. Les je bez snehu, cez holé kmene bukov a borovíc presvitajú prvé lúče ranného slniečka. Výhľad na celú rudniansku dolinu je úchvatný, v diaľke vidno hladinu Rudnianskej priehrady. Zhruba o hodinku sme na Kšinskej Poľane a tu už kráčame opatrnejšie, pod nohami cítime zľadovatený sneh. Pri smerovníku odbáčame po červenej značke k Sedlu pod Čiernym vrchom /785 m n.m./ a odtiaľ prudko nahor na Čierny vrch /997 m n.m./. Trasa je náročná, zľadovatelý, snehom pokrytý strmý svah nám dáva poriadne zabrať, miestami sa žmýkame, zachytávame kmeňov stromov. Začíname cítiť chladný vietor, neklamný dôkaz toho, že už to nemáme ďaleko. Na vrchole fúka prudký, studený vietor, a tak sa presúvame k drevenému prístrešku, ktorý nám ako tak poskytne trochu závetria a ochranu pred studeným vzduchom. Vyberáme termosky s teplým čajom, zajedáme z domácich zásob. Sledujeme výhľady a všetko máme ako na dlani. V doline pod nami vidno domčeky dedinky Kšinná, kde by sme sa mali za krátky čas presunúť. Prichádzajú poslední naši turisti a tak urobíme zábery s klubovou vlajkou. Času máme dosť, trasu sme zvládli celkom rýchlo a tak padne návrh, pokračovať naookolo hrebeňom do Omastinej. Po skupinkách teda odchádzame cez pekný skalnatý hrebeň po červenej značke až do Sedla Rázdelie /700 m n.m./. Na skalnej výhliadke sa chvíľku zastavíme, nedá nám neurobiť zastávku, lebo ten úchvatný pohľad na slnkom osvetlený a snehom poprášený Kľak, musíme zachytiť aj do našich fotoaparátov. Zo Sedla Rázdelie klesáme lesom po žltej značke. Ide sa nám celkom dobre, terén je suchý, nešmýka sa a do tváre sa nám opierajú lúče slniečka....ani sa nenazdáme a vychádzame von z lesa. Vítajú nás prvé domčeky dediny Omastiná, predzáhradky domov sú posiate snežienkami a okolo potoka na briežku vykúkajú spod studenej zeme hlávky podbeľu. Je poludnie, a tak smerujeme k prvej reštaurácii na začiatku dediny. Je tu zatvorené a majiteľ nám oznamuje, že majú súkromnú akciu. Pokračujeme teda trochu smutní do nasledujúcej dediny, Žitná-Radiša,ktorá je odtiaľ vzdialená zhruba 4 km. Kráčame po asfaltovej ceste, po ľavej strane vidíme v horách učupený Uhrovecký hrad. V miestnom pohostinstve počkáme ostatných turistov, osviežime sa, dojeme zvyšky domácich zásob a o 14,45 hod. opúšťame tento pekný kraj a odchádzame cez Bánovce a Partizánske domov. Ľudmila Foltánová
|
Autori článkov
Ľudmila Foltánová Archív (filter článkov podľa uverejnenia)
April 2024
|