V sobotu odchádzame v skorých ranných hodinách do Vyšnej Revúcej a odkiaľ začíname sobotné putovanie. Cez týždeň občas pršalo a na víkend neboli celkom priaznivé predpovede. Neodradilo to 41 turistov, ktorí sa rozhodli i napriek tomu navštíviť toto miesto. Kedysi táto lokalita nebola až tak navštevovaná turistami, ale dnes ich sem chodí veľa, pretože je to krásny kút Slovenska. Po porade v autobuse sa delíme na skupiny. Jedna – početnejšia – vystupuje v Strednej Revúcej, ostatní vo Vyšnej Revúcej. Menšia časť ide na Chyžky a späť, ostatní pokračujú na Borišov. Početnejšia skupina pokračuje v Strednej Revúcej a okrajom dediny strmo hore vchádza do lesa. Trasa viedla červenou značkou striedavo lúčnym porastom a lesom stále strmo nahor. Kráčali sme každý svojim tempom, roztrúsení po malých skupinkách. Cesta nahor bola obtiažna, dala zabrať, ale krátke rovné úseky cez les to odľahčovali. Bolo čo obdivovať, pekná príroda nútila na krátke zastávky a fotiť nádheru okolo nás, od končiarov hôr v oparoch hmly, či slnkom zaliate nekonečné lúky. Videli sme pozoruhodné skalné útvary. Čierna skala, okolo ktorej vedie turistický chodník, je zaradená do najvyššieho stupňa prírodnej ochrany. Zelenou značkou pokračujeme ďalej až do Sedla Ploskej (1390 m.n.m.), odtiaľ je zhruba pol hodina na Ploskú (1532 m.n.m.). Cesta viedla cez trávnatý porast, občas sme preskakovali malé rozbahnené úseky, či plytký lesný potôčik. Bolo príjemne, vietor takmer nefúkal, slnko nám robilo spoločnosť po celej trase. Z Ploskej sme mali nádherný kruhový výhľad na Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Martinské hole, Malú Fatru, Chočské vrchy a v diaľke v opare hmly Roháče. Rozsiahle zelené pláne, rozkvitnuté lúky, vône bylín a pre túto lokalitu neodmysliteľné stáda oviec pasúcich sa na lúkach. To nie je rozprávka, takto vyzerala Veľká Fatra v sobotu. Ostatná trasa bola už pohodovejšia, lebo z chrbta Ploskej sme zostupovali nadol až k Chate pod Borišovom. Od rázcestia bol krátky strmší úsek k chate a potom polhodinový výstup na samotný Borišov (1510 m.n.m.), ktorý zdolali 11 turisti. Dolu pri chate robíme najdlhšiu prestávku, počkáme kým prídu ostatní turisti, i tí ktorí prišli sem z Vyšnej Revúcej. Oddych bol príjemný a chata ponúkla možnosť občerstvenia. Prešli sme náročnú trasu a pobyt na chate bol ako odmena. Je to dobrý pocit, keď zhodíte z chrbta batohy, ľahnete do trávy a pozorujete oblohu nad vami. Dnes bol ideálny čas na pobyt v horách, čoho dôkazom bola plne obsadená chata a hojný počet turistov. Po hodine oddychu sa zberáme nadol, máme pred sebou skoro tri hodiny cesty. Od chaty zostupujeme dolu a na rázcestí vpravo sa napájame na modrú značku. Traverzom kráčame na Chyžky (307 m.n.m.) a odtiaľ po žltej značke do Vyšnej Revúcej (705 m.n.m.) k autobusu. Cesta Zelenou dolinou mala svoje čaro, kráčali sme chvíľu lesom, časť sme prešli skalnatým trávnatým úsekom. Chodníčky v hustej tráve boli lemované farebnými kvetmi, občas sme spomalili a dali prednosť slimákom, ktoré nám križovali chodníky. Pohľady na slnkom zaliate zelené stromy i kvetnaté lúky nemali konca kraja. Do Vyšnej Revúcej prichádzame s časovým predstihom. Do autobusu odložíme batohy a posedíme na terase miestneho pohostinstva, kým prídu ostatní turisti. Čas si vyplníme návštevou pekného miesta na konci dedinky, kde má svoje kráľovstvo známy vtáčkar a ochranca prírody p. Saniga. Zastihli sme ho práci na dome a tak sme si poprezerali dvor plný vtáčích búdok, kŕmidiel a vo vynovenej stodole vystavené ručne zhotovené drevené exponáty. Zápisom do pamätnej knihy sme sa poďakovali za návštevu a odchádzame k autobusu, kde za ten čas stihli prísť i ostatní turisti. Po 16. hodine opúšťame malebnú dedinku a vydávame sa na cestu domov.
Túra splnila všetky naše očakávania a hlavnú zásluhu na tom malo vydarené nádherné počasie. Veľká Fatra patrí k tým lokalitám, kde sa môžeme hocikedy vrátiť a zažiť toto všetko zas a znovu. Ľudmila Foltánová