Babia hora (1723 m) je menej známy slovenský vysokohorský masív. Je to navyšší slovenský masív hneď po všetkých Tatrách čo máme. Leží priamo na poľskej hranici.
Začiatok túry bol od Chaty Slaná voda (750 m).Osadenstvo sa rozdelilo na dve skupiny. Tí,ktorí na Babiu horu nešli,mali pekný výlet po okoli. My ostatní, tá väčšia skupina,sme pokračovali miernym stúpaním cez les po žltej značke ku Hviezdoslavovej horárni. Potom trasa pokračovala náučným chodníkom až na vrchol hory. Spočiatku mierne stúpanie lesom sa postupne zostrmí,smreky sa začnú postupne zmenšovať. Zhruba za dve hodiny od horárne les vystrieda kosodrevina. Cesta ďalej pokračovala kameňmi osadeným, starostlivo vybudovaným kamenným chodníkom. Asi v polovici trasy bola studnička s ľadovou vodou,lavičky, príjemné miesto na odpočinok,doplnenie zásob vody a fotografovaniepoľsko-slovenskej krajiny. Slniečko pálilo, začal pofukovať studenší,ale príjemný vietor, neklamný dôkaz toho, že sa blížime k vrcholu Babej hory. Na vrchole bola kopa ľudí,takmer všetko Poliaci,ktorí sem vystúpili z poľskej strany. Stojí tu pamätník pápeža Jána Pavla II.,ktorý na Babiu horu viackrát vystúpil. Pamätník vznikol zo zbierky viacerých oravských obcí. Je tu i akýsi kamenný vetrolam,ktorý zo skál postavili turisti. Tu sme si odpočinuli,najedli sa,urobili zábery okolitej panorámy a počkali na ostatných členov. Zvečnili sme sa s klubovou vlajkou pri pamätníku. Pomaly sme po skupinkách pokračovali po červenej značke na Malú Babiu horu (1511 m). Hrebeň hory poskytuje krásne výhľady. Zostup z Malej Babej hory bol v lesnej časti pomerne strmý. Prešli sme dlhým lesom až ku Chate Slaná voda, záver našej túry. Pri chate, v príjemnom tieni stromov, sme sa občerstvili chladivým pivkom,pojedli zvyšné zásoby a urobili záverečnú bodku dnešného dňa - spoločné foto pri chate.
Cestou domov sme spomínali na krásny výlet, chválili konečne vydarené počasie a nádherne prežitý deň v spoločnosti tých správnych priateľov hôr.
Ľudmila Foltánová