Opúšťame rodnú obec a vydávame sa po ich stopách.
Zamračené a upršané sobotné ráno v nás vyvoláva trochu melanchólie, ale s pribúdajúcimi prvými lúčmi slniečka sa všetko mení.
Priamo na slovensko-maďarskej hranici,v dosť odľahlej polohe obce Šiatorská Bukovinka, sa ukrýva pozoruhodná stredoveká stavba - unikát medzi slovenskými hradmi.Trasu začíname cez vstupný areál a prechádzame náučným chodníkom dolinou Bukovianskeho potoka.Cesta lesom je blatistá,mokrá a zo stromov sa kotúľajú posledné kvapky dažďa a lúče slniečka sa pomaly predierajú cez koruny stromov.Prechádzame popri umelých jazierkach. Tu vyviera upravený Krúdyho prameň.Na lesnom rázcestí odbočujeme doprava,trochu stúpame niekoľkými ľahkými serpentínkami.Po pravej strane vidíme "kamenné more".V starom lome pod hradom púta pozornosť veľmi zaujímavý, deväť metrov vysoký kamenný vodopád.Tento vzácny prírodný útvar vznikom pred miliónmi rokov tuhnutím lávy,vzniknutý nerast sa rozpadol na päť a šesťboké stĺpy.Ako to dokazujú múry hradu,potešil budovateľov a poslúžil ako vhodný stavebný materiál.
Vysoko nad kamenným morom sa črtá oproti oblohe s výraznou špicatou vežou hrad Šomoška (490 m) - cieľ našej cesty.Unikátom medzi slovenskými hradmi ho robí skutočnosť, že bol vybudovaný z netradičných šesťbokých čadičových stĺpov sopečného pôvodu.Výhľad zo strážnej veže hradu je impozantný.Vidieť celú Cerovú vrchovinu s najvyšším vrchom Karanč (725 m),ktorá prechádza až do Maďarska. Južným smerom sa týči ďalšia stredoveká stavba hrad Šalgó.
Po krátkom oddychu,obede,prehliadke bašty a ruín hradu spravíme tradičné foto s klubovou vlajkou.
Späť z hradu sa presúvame lesom k parkovisku a odkiaľ sa autobusom presúvame do Fiľakova - cieľ našej druhej zastávky.
Nad mestom sa týči zrúcanina Fiľakovského hradu postaveného na tufovom zvyšku sopky.Hrad leží mimo značkovanej turistickej trasy,cez námestie k nemu odbočujeme bočnou ulicou. Hrad je situovaný priamo v meste a poskytuje výhľad nielen na mesto, ale aj blízke okolie. História hradu je bohatá a každý múr hradu skrýva v sebe tajomný príbeh....V nadvláde osmanskej ríše bol hrad takmer štyridsať rokov. Stal sa centrom tureckého správneho okresu.Spolu s hradmi Šomoška, Hajnáčka a Divín patril do prvej línie silných, strážnych protitureckých pevností.I tu sa písali krvavé dejiny...viedli sa tu turecké bitky...po rokoch bol vyplienený a neskôr zrúcaný.Začiatkom 20.storočia boli zrúcaniny hradu zakonzervované a v obnovenej Bubekovej bašte zriadilo Mestské múzeum historickú expozíciu hradu.V bašte sme mali možnosť vidieť vzácne historické exponáty,turecké zbrane,archeologické nálezy z okolia hradu a tento rok tu bola umiestnená výstava vzácnych fajek rôznych druhov.
Individuálnou prehliadkou zrúcanín hradu sme ukončili návštevu hradu. Tradičné foto pod delovou baštou horného hradu nesmelo chýbať v našom albume. Krátka prestávka na oddych, občerstvenie,pivko a zmrzlina boli samozrejmosťou.
Z Fiľakova odchádzame so spomienkami. Veď krása slovenských kopcov, vrchov a pohorí by určite nebola úplná bez pestrej mozaiky zanikajúcich skvostov nášho kultúrneho dedičstva - zrúcanín stredovekých hradov. Sú to KAMENNÍ STRÁŽCOVIA. Svoju spoločenskú úlohu už dávno splnili,neochraňujú hranice ani bohatstvo pánov... Strážia iné poklady a hodnoty. Ten,kto rozumie ich reči, dovolia nahliadnuť do minulosti a nám sa to podarilo aspoň dnešnou návštevou týchto dvoch skvostov našej histórie.
Ľudmila Foltánová