Ján Repa
Lokalita: Západné Tatry
Foto: Roháče 2009
KST Žarnov Oslany |
|
Počasie nám v pôvodnom termíne nie veľmi prialo a tak sme sa rozhodli, že tohtoročné Roháče posunieme o týždeň neskôr. Meteorológovia nám ani na tento deň nehlásia ideálne podmienky, no prekladať to už nemá význam. Na naše počudovanie, deň je zrána takmer jasný, len kde tu nejaký mráčik. Takéto počasie vydrží celú cestu až po parkovisko na Zverovke, kde už spomedzi mrakov vykúkajú vrcholky štítov zaliaté lúčmi ranného slnka. Ešte pri autobuse sa rozdelíme na 2 partie, jedna absolvuje menej náročnú trasu okolo Roháčskych plies, tá druhá sa pokúsi o zdolanie Ostrého Roháča. Nasleduje nekonečná cesta po asfaltke na Ťatliakovu chatu, kde sa rozdelíme. Jedna skupinka smer Smutné sedlo, tá druhá sedlo Žabrať. Už pri výstupe do sedla oblačnosti pribúda a hrebeň sa stále viac a viac zahaľuje do bieleho závoja hmly. Pokračujeme na Rákoň a pomedzi rozfúkané oblaky si vychutnávame chvíľkové výhľady na obe strany. Po hranici pokračujeme na Volovec a pred nami sa už vypínajú steny Ostrého Roháča. Začína najzaujímavejší úsek zaistený reťazami. Tu sa zdržíme, nakoľko je nutné dávať pozor na každý krok a tiež sa vyhýbať turistom idúcim z opačnej strany. Výhľady máme len na jednu stranu. Kým tá liptovská je čista, oravská je zahalená v hmle. Nad Nízkymi Tatrami sa začínajú tvoriť búrkové mraky a ozýva sa i prvé hrmenie. A tak sa nezdržujeme a vyrážame na posledný a zároveň najvyšší bod dnešnej trasy - Plačlivé. Tu je priestor na rýchly obed, spoločné foto v pozadí s vrcholom Ostrého Roháča vystupujúcim z oblakov a zrýchlene zostupujeme do Smutného sedla. Búrka sa blíži, blýska sa už nad Barancom. Čím skôr zostúpiť do doliny! Po príchode do Smutného sedla sa viditeľnosť rapídne zmenšuje, a začínajú padať i prvé kvapky. Búrka prišla naozaj rýchlo. Napriek tomu stretávame turistov, ktorí zo Smutného sedla nastupujú na hrebeň. Neuveriteľné a nepochopiteľné zároveň. Kvapky sa veľmi rýchlo menia na ľadovec. Kúsky ľadu väčšie ako hrach nám dopadajú na hlavy a poriadne štípu. Cítiť ich aj cez čiapku. Búrka je priamo nad nami. Blesky bijú aj do hrebeňa, z ktorého sme práve zostúpili. Na rázcestie pod Smutným sedlom prichádzame zmoknutí a dobití. A to nás ešte čaká viac ako hodinová cesta na parkovisko. Chodník sa mení na brodenie sa potokom. Na Ťatliakovej chate je obsadené každé miestečko pod strechou a tak sa nezastavujeme, aj tak sme už mokrí a mierime na parkovisko. Aj po nekonečnej asfaltke tečie potok, ktorý si vymýva cestu vo vrstve napadaného ľadu. Konečne prichádzame na parkovisko a v autobuse skúšame nájsť nejaké suché veci. Kto nemá, tomu niekto požičia. Sedíme a čakáme na ostatných, chýbajú ešte traja. Mobily vypnuté, čakáme pól hodinu, hodinu, keď sa nevracajú, rozhodneme sa ísť oproti. Našťastie zanedlho ich stretávame živých a zdravých na asfaltke pod chatou. Nie všetci dnes však mali také šťastie. Jedného turistu blesk zranil pod Volovcom, druhého zabil medzi Plačlivým a Smutným sedlo asi pól hodinu po tom, ako odtiaľ zostúpili naši poslední turisti. Aj takéto sú hory. Krásne a majestátne, ale vedia si vybrať aj svoju daň.
Ján Repa Lokalita: Západné Tatry Foto: Roháče 2009
0 Comments
|
Autori článkov
Ľudmila Foltánová Archív (filter článkov podľa uverejnenia)
April 2024
|