Z parkoviska v ústi doliny vyrážame popri potoku Smrečianka. Ideme prvý úsek túry po asfaltovej ceste, kde máme možnosť vidieť následky storočnej lavíny (resp. sedem lavín v krátkom časovom úseku), ktorá tu spadla 25.3.2009 a len o vlások minula Žiarsku chatu (1325 m.n.m.). Niektorí sa vydávajú po kamenistom náučnom chodníku. Na chate sme o desiatej. Presne podľa plánu. Tu sa rozhodujeme vzhľadom na náročnosť dnešnej túry, ako postupovať ďalej. Keďže nás čaká náročná vysokohorská túra, každý musí zvážiť svoje sily a schopnosti. Pár najzdatnejších sa rozhoduje pre trasu cez majestátny Baníkov (2178 m.n.m.) a Plačlivô. Väčšina ideme podľa plánu do Smutného sedla (1962 m.n.m.) a na Plačlivô, no a niektorí sa rozhodnú pre turistiku v blízkom okolí chaty – Symbolický cintorín obetí Vysokých Tatier nad Žiarskou chatou a 20 metrov vysoký Šarafiový vodopád. Po desiatich minútach oddychu odchádzame od chaty na druhý, tentoraz náročnejší úsek od chaty do Smutného sedla. Z počiatku často oddychujeme v tieni stromov, ktoré sa po necelej hodine stratia a pokračujeme už len v kosodrevine. Od Sedla pod Homôľkou (1665 m.n.m.) postupujeme ďalej už len v skalách. 3,3 kilometra dlhý úsek s prevýšením 662 metrov nám namiesto dvoch hodín trvá skoro tri. Do Smutného sedla prichádzame krátko pred jednou hodinou. Čaká nás ďaľší neľahký 600 metrový úsek po úzkom skalnatom hrebeni na Plačlivô rázcestie (2075 m.n.m.). Máme už oproti plánu dosť veľké zdržanie a tak pri pohľade na hrebeň Plačlivého plný turistov sa rozhodujeme, že vrchol obídeme, ale nie všetci. Deviati z nás mu neodolali a zdolali ho. Pokračujeme po úzkom chodníku na svahu do Žiarskeho sedla (1917 m.n.m.). Krátky oddych, pár fotiek a ideme tentoraz už z kopca do Sedla pod Homôľkou (1665 m.n.m.). Aj tu krátko oddychujeme a zisťujeme, že nás dobiehajú naši zdatnejší kamaráti z vrchola Plačlivého. Odtiaľto máme na Žiarsku chatu pred sebou ešte rovných päť kilometrov s klesaním 365 metrov. Na chate sme pred pol štvrtou. Krátky oddych, pretože autobus má plánovaný odchod o šestnástej. Čaká nás za pol hodiny posledný, najmenej náročný šesť kilometrov dlhý úsek s klesaním 420 metrov. Využívame všetci požičovňu kolobežiek, vďaka čomu sme v Ústi Žiarskej doliny za pár minút. Odchádzame desať minút po šestnástej.
Naše podujatie sa tu ešte nekončí, máme na polceste pol hodinovú zastávku v Motoreste Trusalová, kde pri bryndzových haluškách, syrových výrobkoch a pivku, nemáme čo vyčítať dnešnému počasiu a veľmi vydarenému podujatiu.Ladislav Vlčko