Ľudmila Foltánová
adrspasske_skaly_5.10.2012.pdf |
KST Žarnov Oslany |
|
Naša jesenná prechádzka tentoraz smerovala do malebnej krajinky Českého rája – Teplicko-Adršpašského skalného mesta. Nie je mesto ako mesto. Toto mesto predstavuje rozsiahlu skalnú prírodnú scenériu zachovanú po stáročia. Vydali sme sa teda do kraja skál, borovíc, čučoriedok a hradov, kde je všetko tak blízko. Do rozprávkovej krajiny z filmov Princ Bajaja, Třetí princ alebo Jak dostat tatínka do polepšovny. Prijmite teda pozvanie do rozprávky....alebo do raja ? Český ráj leží necelých sto kilometrov od Prahy. V prvej vyhlásenej krajinnej oblasti (r. 1955) sa snúbia prírodné krásy s príjemnou atmosférou starých hradov a zámkov a pokojom dediniek s tradičnou ľudovou architektúrou. Celý kraj pôsobí upokojujúco, z každého kroku sála pohoda. Našu púť sme začali v sobotu ráno vstupom do Adršpašských skál cez vstupný areál. Upútalo nás pokojné jazierko, na ktorom sa v ranných lúčoch na pokojnej hladine kúpali kačky. Všade bolo čisto, ticho bolo prerušované občasným štebotom vtáčikov, ukrytých v korunách stromov. Jesenné lúče vychádzajúceho slniečka objímali skaly jemným dotykom. Po skupinkách sme prechádzali zaujímavými miestami a každá jedna skala na nás pôsobila majestátne a pyšne sa týčila k nebu. Neprešli sme skaly bez toho, aby neboli označené. Každý jeden názov pripomínal niečo... niekoho... očami sme hľadali obrazy v skalách. Bolo to pôsobivé a neopísateľné. Tých názvov bolo nespočetné množstvo, aspoň z niektorých zaujali Strážca skál, Orlie hniezdo, Džbán, Krakonošova lenoška, Babičkina lonoška, Cukrová homola, Koberce, Gilotina, Korytnačka, Čarodejnica, Harfa, Slovenský znak, Indián, Madona, Starosta a Starostová... nie je možné všetky vymenovať. Túto časť prehliadky uzatvára Malé námestie so Strieborným prameňom, Malým a Veľkým vodopádom. Trasa pokračuje okolo Prašnej brány k Skalnému hradu, kde je najkrajšia vyhliadka na Milencov – najvyššie a najkrajšie súsošie prírody v celej oblasti. Zvláštnym bohatstvom oblasti adršpašského skalného mesta je podzemná voda. Steká niekoľkými desiatkami metrov rozľahlými stenami a patrí medzi najkvalitnejšie v strednej Európe. Vodný zdroj je natoľko silný, že zásobuje celý kraj v podobe stolovej vody Toma Natura. Voda dotvára kúzlo Adršpachu v mnohých podobách. Na vlhkých miestach sa darí žabám, občas možno vidieť mloka, nad hladinou potôčkov a mokradí sa vznášajú vážky a šidlá, v studených roklinách sa darí machom, papradiam a plavúňom. Nad skalným vodopádom leží romantické Jazierko s možnosťou plavby. Na brehoch a vo vodnej hladine boli naaranžované zvieratká, ľudské tváre, všetko ako v rozprávke. Vzhľadom k tomu, že celá trasa bola pomerne dosť dlhá, museli sme urýchliť pochod, lebo nás čakalo ešte Teplické skalné mesto. Celý okruh je dlhý šesť kilometrov a opäť sme prechádzali nádherným výtvorom skál. Nejde to opísať slovami, možno iba zábery z fotoaparátu nám pripomenú to, čo videli naše oči a vnímala duša. Spomienky sú nezabudnuteľné a mnohí z nás na chvíľku zauvažovali, že sa sem ešte vrátia. Počasie v sobotný deň nám prialo a tak sme sa s malými prestávkami presunuli k autobusu, občerstvili sa, kúpili malé suveníry ako spomienku na tento nádherný kút Česka. Cesta autobusom smerovala k nášmu Campu v Kamenci, kde sme boli ubytovaní v chatkách. Večera bola zabezpečená pod záštitou nášho pána starostu v neďalekej reštaurácii Kamínek. Srdečná vďaka! Večer pri hudbe a vínku sme dotvorili záver sobotnej prechádzky. V nedeľu ráno nás čakala návšteva Múzea-klenotnice vzácnych kameňov v Novej Pake. Bohatá zbierka opracovaných kameňov – achátu, krištáľu, zlata a iných vzácnych druhov bola pôsobivá. Niektorí si v múzeu zakúpili drobnú bižutériu, kamienky – spomienku, alebo darček pre blízkych. Posledná zastávka smerovala na záver nášho víkendového putovania do ZOO Dvur Králové na safari. Počasie bolo upršané, ale videli sme toho dosť. Individuálne sme si poprezerali ostatný areál ZOO. Občerstvili sme sa jedlom, čajíkom, kávičkou, ktorá dobre padla v tomto daždivom dni. Nebanovali sme, že táto voľba ísť do ZOO i keď pršalo, bola správna. O tretej hodine popoludní sme opúšťali ZOO a smerovali domov. Unavení, ale spokojní, že sa akcia vydarila a opäť sa potvrdilo, že i v nečase a dobrej nálade sa všetko zdolá! Ďakujeme pánovi starostovi za výlet a chutnú večeru. Ľudmila Foltánová
0 Comments
Trasa: Kežmarská Biela voda, bus (915 m.n.m.) – Nad Matliarmi (1060 m.n.m.) – Šalviový prm. (1210 m.n.m.) - Koval. poľana (1245 m.n.m.) - Chata pri Zelenom plese (1550 m.n.m.) - Jahňací štít (2230 m.n.m.) Z Oslian odchádzame už pol piatej, do Východných Tatier je to pekný kus cesty. V autobuse sa debata točí okolo nepriaznivej predpovede počasia, ktorej pravdivosť sa napĺňa pred Popradom. V Tatranských Matliaroch vystupujeme z autobusu do dažďa, všetci obliekame pršiplášte a o pol deviatej už kráčame mokrou lesnou cestou k Zelenému plesu. Celou cestou dážď striedavo hustne a slabne. Na pleso prichádzame v malých skupinkách o pol jedenástej. Tí ktorí sa rozhodli absolvovať alternatívnu trasu sú v cieli. Dávame si krátku prestávku v chate a rozhodujeme sa, či vyraziť proti dažďu do náročného terénu. Prepočítavame, že na necelých troch kilometroch nás čaká prevýšenie 680 metrov. Nakoniec sa rozhodujeme deviati. Chodník vedie cez kosodrevinu stále do kopca, iba okolo červených plies pod Kozím štítom ideme chvíľu po rovnom, kameňmi vydláždenom chodníku. Aj počasie sa tu na chvíľu umudruje. Mierne stúpanie a už začínajú reťaze k vrcholu. Po príchode na hrebeň vchádzame do oblakov. Opäť začína pršať a navyše tu fúka aj silný vietor. Musíme dávať veľký pozor, pod sebou máme strmé steny, chodník je úzky, miestami ho strácame a navyše terén je klzký. Vrchol dosahujeme o trinástej hodine, avšak výhľady nemáme žiadne. Zdržíme sa len krátko, skalnatý terén je v takomto počasí nehostinný. Cesta späť nám ubieha rýchlejšie, dokonca aj počasie sa nad Zeleným plesom lepší. Spoza oblakov sem-tam vykúka slnko. Na Chate pri Zelenom plese si dávame zaslúžené pivko a kráčame k autobusu späť do Matliarov. Odchod o sedemnástej stíhame presne. Dnešná akcia bola označovaná ako náročná vysokohorská túra, ale povedal by som, že je jednou z najnáročnejších, aké sme v histórii nášho klubu absolvovali. Ladislav Vlčko
|
Autori článkov
Ľudmila Foltánová Archív (filter článkov podľa uverejnenia)
March 2024
|