Z parkoviska v Prosieku vyrážame početnejšia skupina do ústia doliny o štvrť na desať. Menšia skupina pokračuje autobusom ďalej do Veľkého Borového, odkiaľ je túra menej náročná. Po štvrť hodine šliapania po ceste, vchádzame do koryta potoka Prosiečanka po modro značkovanom turistickom a zároveň náučnom chodníku s viacerými drevenými panelmi, ktoré turistov oboznamujú s geologickými, geomorfologickými a pedologickými pomermi doliny, ako aj s jej flórou a faunou, cez Kamenné vráta po drevených lávkach a mostíkoch. Miesta so strmými skalnými stenami musíme ísť po skobách a pridŕžať sa oceľových lán. Musíme si dávať pozor, pretože stále prší, skaly sú teda klzké. Ale zvládame to, ideme po malých skupinkách, debatujeme. Ani sme v tom počasí chodníkom v lese nezbadali, kedy sa nám potok stratil vo vyvieračke v podzemí. Ideme teraz ponad neho v suchom, zato však klzkom kamenistom koryte približne dva kilometre na začiatok hornej časti doliny k impozantnému skalnému útvaru Červené piesky (835 m.n.m.). Po krátkom oddychu ukrytý pred dažďom pod altánkom, odbočíme tristo metrov k pätnásť metrov vysokému Vodopádu Červené piesky (915 m.n.m.). Daždivé počasie znásobilo jeho impozantnosť. Využívame to a veľa fotíme. Od vodopádu pokračujeme cez piesky na kaňonovitú časť Nižný a Vyšný Straz, najatraktívnejšie úseky doliny. Očarí nás tu strmosť a divokosť. Zážitok z doliny v jej závere umocňujú výstupy po rebríkoch a reťaziach. Za horným vyústením doliny prechádzame trávnatou plošinou Svorad (915 m.n.m.), cez ktorú pokračujeme po modro značkovanom chodníku do obce Veľké Borové (820 m.n.m.) - východiska do Kvačianskej doliny zo severu. Tu na konci dediny sa dosť početná skupina znova ukryjeme pred dažďom do podstatne väčšieho altánku. Je tu aj manželský pár zo Žiliny. Družne debatujeme, pritom sa posilníme zo svojich zásob a pokračujeme po náučnom chodníku Kvačianskou dolinou s viacerými zastávkami. Kedysi sa hojne využívala stará vozová cesta vedúca dnom doliny a tvoriaca jediné spojenie obcí Veľké Borové a Huty „so svetom“. Turisticky najvýznamnejším bodom v hornej časti doliny sú Oblazy (800 m.n.m.). Pri potoku Kvačianka tu stojí opravený unikátny objekt starého dreveného vodného mlyna. Na mlyn sme sa všetci tešili. Samozrejme veľa fotíme. Z Oblazov pokračujeme na ďalšie turisticky atraktívne miesto Roháč - skalný výčnelok v dolnej časti doliny a najvyšší bod na starej vozovej ceste. V roku 1860 tu postavili kamenný kríž, od ktorého je nádherný pohľad na celý kaňon. Do ústia Kvačianskej doliny (650 m.n.m.) to máme dva a pol kilometra, plus kilometer do obce, kde nás čaká autobus. Zvládame to za hodinu. Tu nás už netrpezlivo čaká druhá skupina.
Z Kvačian odchádzame o pol štvrtej. Cestou sa zastavíme na skorú teplú večeru v Motoreste Rieka v Šútove, ktorá určite každému dobre padla. V autobuse rozoberáme zážitky, hodnotíme dnešnú turistiku. A že sme dávno nezmokli..., ale stálo to zato. Ladislav Vlčko