Do osady Dedinky prichádzame niečo po pol deviatej, na parkovisku pri hoteli odstavujeme autobus, do batohov zbalíme jedlo a vodu na celý deň a potrebnú výstroj. Obloha je bezchybná a deň pred nami, podľa predpovedí počasia, tiež. Pred nami sa rozprestiera vodná hladina priehrady Palcmanská maša. Od hotela odbočujeme doprava a po červenej značke miernym stúpaním popod stožiare vysokého napätia pomaly kráčame až k ústiu Zejmarskej rokliny. Príroda okolo nás je v plnom kvete, zeleň vôkol nás a modré nebo nad nami je znak toho, že leto je v plnom prúde. Vchádzame hlbšie do lesa a postupne začína úsek, kde treba dávať pozor, pretože táto romantická časť národnej prírodnej rezervácie je prechodná iba v jednom smere po železných rebríkoch, stupadlách a zabezpečená pomocnými reťazami. Potok, ktorý preteká roklinou vytvoril niekoľko stupňovú sústavu vodopádov. Najvýznamnejší vodopád má názov Nálepkov a dosahuje výšku 22,5 m. Prechod bol pohodový, zvládli ho všetci. Pokračujeme ďalej stúpaním lesom po modrej značke až na Geravy. Horská planina ponúka mnohé možnosti turistického vyžitia. Pri horskom hoteli Geravy sa všetci turisti počkáme, nakoľko každý má zvolené svoje tempo a nie je možné, aby sme sa pohybovali po náročnom teréne na rebríkoch spolu. V reštaurácii je možnosť zakúpiť občerstvenie, alebo dať prednosť vlastným zásobám. Po prestávke sa vydávame po zelenej značke iným smerom a čaká nás zostup do Dediniek k priehrade. Trasa vedie chvíľu lesom, lúkami a v poslednom úseku popod bývalú lanovku, ktorá v minulosti slúžila na prepravu turistov na Geravy. Pomedzi domy a chatky prichádzame na malé parkovisko poblíž samotnej Palcmanskej maše. Je tu možnosť občerstvenia a oddychu v reštaurácii a pod slnečníkom pobudneme do času odchodu autobusu. Presúvame sa k hotelu a nastupujeme do autobusu, ktorý nás odváža do Spišských Tomášoviec. Ubytujeme sa v turistickej ubytovni Hornád. Pred večerou si rozdeľujeme trasy, ktoré budeme absolvovať v posledný deň. Spoločnou večerou a prechádzkou po dedinke zakončujeme prvý deň pobytu v Slovenskom raji. Po raňajkách sa spoločne odvezieme na Podlesok, kde vystúpi skupina turistov, ktorá bude absolvovať Prielom Hornádu cez Kláštorisko so záverom na Čingove. Ostatní sa odvážajú na Čingov a volia náročnejší prechod formou zaistenej feraty roklinou Kyseľ, cez Kláštorisko až na Čingov k autobusu. Prielom Hornádu mal svoje čaro. Prešli sme ponad rieku Hornád zaistenými reťazami, stupadlami, lávkami a rebríkmi Kláštornou roklinou až k samotnému Kláštorisku. I feraty boli zaujímavým, zato opatrným a náročným spestrením prechodu roklinou Kyseľ, ktorá bola dlhé roky uzavretá kvôli požiaru. Zdolali ju všetci, vrátane dvoch detí a patrí im pochvala za nebojácnosť a odvahu.
Na Kláštorisku, kde sme sa obe skupiny spojili, sa nachádza ruina Kartuziánskeho kláštora z 13. Storočia. V súčasnej dobe tu počas letných mesiacov prebieha dobrovoľná obnova tohto historického objektu pod záštitou Občianskeho združenia Kláštorisko. Je poludnie, zastavujeme sa tu na oddych a jedlo. Príjemným spestrením sobotnej siesty bolo rozprávanie veselých príhod tunajšieho archeológa. Ponúkol chladené pivko a kávu. Porozprával o histórii kláštora, o archeologických nálezoch , ale i o tom, ako stráviť čas a pomôcť združeniu pri obnove a udržiavaní tejto historickej pamiatky. Zhruba po hodine oddychu, pred 13.hodinou sa vydávame cez Biely potok dolu na Čingov. Vzhľadom k rozmanitosti turistických trás volíme každý tú svoju – či nazad po zaistených rebríkoch po zelenej, alebo príjemným pohotovým tempom lesom po žltej značke. Na kláštornej lúke venujeme posledný pohľad vzdialeným Vysokým Tatrám v opare oblakov za nami. Postupujeme po malých skupinkách, trasy sú dobre značkované a na každom úseku označené tabule ukazujú smer a čas trasy. Posledné úseky vedú železnými reťazovými mostmi ponad rieku Hornád. Neobídeme ani Tomášovský výhľad, ktorý máme v smere putovania. Tento skalný útvar sa týči nad hladinou rieky Hornád až do výšky zhruba 146 m. Fascinujúci skalný útvar má dĺžku viac ako 200 m a je obklopený borovicovým lesom. Od výhľadu trasa už nie je taká dlhá, ale zato prudké klesanie terénom dalo poriadne zabrať. Výčnelky skál, drobné kamene a korene stromov nad zemou nabádali k väčšej opatrnosti s možnosťou nepríjemných pádov. Posledné úseky zostupu boli po drevených rebríkoch. Zdolávame posledné metre a lesnou cestičkou popri rieke Hornád prichádzame na Čingov. Zastavujeme sa pri občerstvení, zakupujeme suveníry v podobe magnetiek, či pohľadníc zo Slovenského raja. O necelú polhodinu sa stretávame s druhou skupinou turistov, ktorí absolvovali feratu Kyseľ. Po oddychu nastupujeme do autobusu a spoločne pred pol piatou odchádzame domov.
Keď sa povie „raj“ , každý z nás si predstaví niečo nedosiahnuteľné. Ale opak je pravdou. My sme ten raj nielen videli, ale sme v ňom aj boli. Bol to síce iba pozemský, ale zato náš - Slovenský raj ! Prešli sme úžasné miesta, videli nádhernú prírodu, krok za krokom stúpali po rebríkoch, či lesom, alebo sa dotýkali skál a pozerali hlboko dolu, kde pod nami tiekol Hornád. Prežili sme pekné dva dni v Slovenskom raji, na miestach, kde sa dá hocikedy vrátiť, pretože táto lokalita ponúka možnosti rozmanitej turistiky.
Akcia bola veľmi dobre zorganizovaná, všetko vyšlo podľa plánu a neposlednom rade sme sa o to pričinili i my - pohodou a veselou náladou. Renatka, veľká vďaka ! Ľudmila Foltánová