Z Oslian odchádzame ráno o siedmej cez Žarnovicu a Kremnicu na Krahule. O trištvrte na deväť už kráčame okolo Krahulského kostola po lúkach na Krahulský vrch. Našim cieľom je novopostavená drevená vyhliadková veža, ktorú sme dosiahli po polhodine nenáročného stúpania. Pobudli sme tu krátko, pretože znížená viditeľnosť nám umožňuje vyhliadku len na Kremnicu a Krahule, takže okolité pohoria vôbec nevidíme. Tu sa delíme na tri skupiny. Jedna skupina ide na prehliadku Kremnice, ďalšia desaťčlenná skupina okolo geografického stredu Európy pri kláštore menších bratov kapucínov nad Kremnickými Baňami do Horného Turčeka a tretia skupina pätnástich turistov sa vydáva na pôvodne plánovanú trasu. Najmenšiu skupinku tvoria lyžiari, ktorí zostali na lyžiarskom svahu v Krahuliach. Skupinka, ktorá sa rozhodla pre návštevu Kremnice zostupuje priamo od vyhliadky po zľadovatenom chodníku do Kremnice, prechádza cez lúky nad mestom, križuje železničnú trať a cez záhradkársku časť schádza ku hradu. Po krátkej prehliadke centra mesta sa zastavíme na teplú polievku. Za drobného sneženia pokračujeme ďalej po asfaltke smerom na Skalku, za tunelom sa odpájame na modrú značku. Prichádza najzložitejšia časť dnešnej trasy. Cesta je samý ľad a nejeden z nás má problémy udržať sa na nohách. Pády berieme s úsmevom a onedlho už prichádzame na asfaltku tesne pred obcou Krahule. Zvyšné dve skupiny sa od vyhliadky vracajú späť na Krahule a odtiaľ pokračujú po červenej značke popri umelo zasneženom lyžiarskom svahu. V obci ani mimo lyžiarskeho svahu sa nenachádza takmer žiaden sneh, čo je na túto ročnú dobu určite nemalým prekvapením. Nad svahom už kráčame po snehu a po necelých dvoch hodinách sme na Skalke. Tá nás víta v oblakoch s minimálnou viditeľnosťou. Ideme sa zohriať a naobedovať do Limby. Po necelej polhodine cestou na Peknú vyhliadku chceme vidieť vykrývač, no vidíme iba plošinu a laná. Tristo metrový stožiar je od koreňa v oblakoch. Krátko ešte pobudneme na Lyžiarskom štadióne Rudolfa Čillíka, kde sa tento víkend koná Slovenský pohár v behu na lyžiach. O trinástej vidíme hromadný štart seniorov. Aby sme neprekážali na trati, ideme po hrebeni, kde sa miestami zabárame do snehu k Tunelu. Niektorí sa tešia, pretože sú tu prvýkrát, ale čaká nás sklamanie. V tuneli je zával, takže prechod nie je možný. Urobíme aspoň skupinovú fotku a obchádzame ho do sedla Tunel. Tu odbočujeme na zelenú značku na 476 metrové klesanie do Horného Turčeka. Musíme ísť opatrne, pretože pod pár centimetrovým snehovým popraškom je tvrdý ľad, čo sme vyskúšali možno všetci na vlastnom tele. Do Turčeka prichádzame presne o pätnástej, ako sme sa dohodli na odchode autobusu. Domov cestujeme cez Turčianske Teplice a Prievidzu. Tí ktorí boli s nami na našej pomaly tradičnej januárovej Skalke prvý raz, ju hodnotia ako veľmi vydarenú túru.
Ladislav Vlčko a Ján Repa
2015-01_skalka.pdf |