Ľudmila Foltánová
2018-02_michalov_vrch.docx |
KST Žarnov Oslany |
|
Tak, ako väčšina turistov trávi voľné chvíle na horách, tak aj my sme mali naplánovanú túru na hory, tentoraz do neďalekej lokality pohoria Tribeč na Michalov vrch. Začíname v obci Kolačno. Počasie je celkom obstojné, bez zrážok so zamračenou oblohou. Prejdeme na koniec dediny a vstupujeme do lesa. Príroda okolo nás bola typicky zimná, ale bez snehu. Pod nohami cítime zvyšky primrznutého ľadu a blata. Lesná cestička sa kľukatí, mierne stúpame, ale väčšiu časť cesty prechádzame po rovine. Výhľady zatiaľ nie sú, sme v lese obklopení stromami. Ideme po skupinkách, každý svojim tempom a po necelej hodinke nás značky na stromoch privedú na Michalov vrch (541 m.n.m.), kde leží nepatrná zrúcanina hradu. Tvoria ju už iba roztrúsené skalné útvary, ktoré patrili k hradisku. Pútavé miesto, z ktorého je za pekného počasia dovidieť až na vrcholky Malej Fatry. Kedysi dávno tu stál Michalov hrad, ktorý v tej dobe patril svojou rozlohou medzi najväčšie hrady na Slovensku. Rokmi schátral, postupne zanikol, všetko sa rozpadlo, nezostalo po ňom prakticky nič, len na najvyššom bode v skale vytesaná vnútorná stena a miestami málo zreteľné stopy valu. Príjemné miesto na oddych, občerstvenie a pokračujeme ďalej po tej istej trase dolu s odbočením vľavo na Vrchhoru (491 m.n.m.). Klesáme skalným chodníkom pomedzi stromy a pred nami sa objaví čistinka, na kraji ktorej stojí kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1740. Ide o chránený rekonštruovaný objekt, vo vnútri ktorého sa nachádza ľudová plastika Piety. Toto pútnické miesto ponúka aj druhý skvost – sakrálnu stavbu, z ktorej zostali iba ruiny obvodových múrov renesančného kostola zasväteného sv. Michalovi, ktorý bol postavený pravdepodobne v roku 1640. Z Vrchhory pokračujeme po modrej značke lesným chodníkom s miernym klesaním do Klížskeho Hradišťa, čo je za necelú ¾ hodinku cesty. To sme už nad obcou, počuť zvony, je poludnie a pred nami posledný úsek cesty. Míňame peknú besiedku, starostlivo opravené chalupy, nové domy, upravené okolie a prichádzame ku kostolu, kde čaká náš sprievodca p.Maťašeje spolu s predsedom miestneho klubu turistov s p.Saskom. Odtiaľ je len kúsok cesty hore k cintorínu, nad ktorým sa týči pozoruhodná stavba románskeho kostolíka zo začiatku 12.storočia. Vyzerá zaujímavo, neveľkých rozmerov, postavený z opracovaných kameňov. Dominuje mu vysoká okrúhla veža so zvonicou, zakončená strieškou, pokrytou dreveným šindľom a podperami v tvare krížov. Starobylosť kostolíka umocňuje neomietnuté murivo. Do pôvodnej podoby ho zrekonštruovali v roku 1936. Vnútro stavby je skromné, okrem nenápadnej kamennej oltárnej menzy sa tu nenachádza žiadna výzdoba. Presvetlenie zabezpečujú dve malé pôvodné románske okná. Po úzkych točitých kamenných schodoch vo veži sa dá dostať na drevený chór a obhliadnuť kamenný strop lode kostolíka. V minulosti sa tu konávali dvakrát do roka bohoslužby, dnes patrí medzi unikátne pamiatky stredovekého staviteľstva, jedinečný svojho druhu v strednej Európe. Pred kostolíkom sa spoločne odfotíme s našou klubovou vlajkou a vlajkou miestnych turistov. Od kostolíka sa presunieme ku kultúrnemu domu, kde sa obyvatelia pripravujú na fašiangy. Ochutnáme zabíjačkové špeciality, posedíme, občerstvíme sa a počkáme na autobus. Prehliadkou románskeho kostolíka v Klížskom Hradišti ukončujeme dnešné zaujímavé putovanie pohorím Tríbeč, kde sme spoznali zaujímavé lokality nielen prírodného, ale aj historického významu. Slovenská príroda je rozmanitá a každý kút Slovenska ponúka skvosty nesmiernej historickej hodnoty. Ďakujeme aktivistom turistického oddielu v Kližskom Hradišti, ktorí nám venovali svoj čas a dovolili nahliadnuť do ich pamiatok, na ktoré sú právom hrdí. Podobné akcie, ako bola táto sú príležitosťou spoznať i menej známe lokality blízkeho okolia. I keď sme nepodali veľké výkony a túra nebola náročná, bolo to zaujímavé putovanie za krásami Slovenska. Ľudmila Foltánová
0 Comments
Prvá tohtoročná túra nás zaviedla do Javorníkov a Západných Beskýd, kde sa nachádza turisticky zaujímavá lokalita, ktorá spája nielen hranice troch štátov, ale aj troch obcí. Je to Trojmedzie – česká Hrčava, slovenské Čierne a poľská Jaworzynka. Z Oslian odchádza 32 turistov o 6.hodine. Od skorého rána bolo príjemne, síce po rozvidnení bola obloha zamračená, ale bez zrážok. Okolitá krajina bola miestami pokrytá snehom. Oblasť horných Kysúc s hrebeňom Javorníkov bola pomerne dobre viditeľná. Cesta trvala dve a pol hodiny. Pred pol deviatou prichádzame do Čierneho pri Čadci a pri zastávke železničnej stanice vystupujeme z autobusu. Vydávame sa zelenou značkou po ceste, ktorá nás dovedie pod obrovský most Valy. Tento most je najvyšší nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe a je súčasťou 12 km úseku diaľnice D3 na Kysuciach. Výška dosahuje unikátnych 84 m. Po malej zastávke a obhliadke stavby pokračujeme ďalej a po necelej polhodinke prichádzame k Trojmedziu. Areál sa nachádza na východnom okraji Jablunkovského medzihoria v doline Valovho potoka a pravostranného prítoku Čierňanky. My sme sa nachádzali na spoločnej česko – poľskej strane, nakoľko úsek zo slovenskej strany nebol prístupný - drevený most, ktorý ho voľakedy spájal, tam už nebol. Dalo sa to obísť trochu náročným terénom. Cez dolinku boli vybudované schodíky so zábradlím, ktoré nás priviedli k stretu troch štátov. V okolí trojmedzia sú vybudované altánky s posedením. Z dreveného mostíka sa dalo pozrieť na samotný stret hraníc označený trojbokým kameňom v koryte rieky. Každú stranu štátov trojmedzia tvoria vysoké žulové monolity. Pri ich stavbe boli do podstavcov v r. 1995 v kovových obaloch vložené pamätné dokumenty. Tu si robíme dlhšiu prestávku nielen na občerstvenie, ale aj na prehliadku okolia. Po spoločnej fotke s klubovou vlajkou odchádzame pohodovou cestou do osady Hrčava, ktorá v minulosti bola súčasťou neďalekej poľskej obce Jaworzynky. Tu sa nachádza drevený kostolík Cyrila a Metoda. Okolité grúne boli pokryté snehom a trochu sa šmýkalo. Výhľady boli celkom pekné, v diaľke sme spoznali najvyšší most, pod ktorým sme pred nedávnom stáli. Trochu sme zašli ďalej a odbočili od značky. Nevraciame sa nazad, ale púšťame krížom dolu zasneženým terénom. Trochu sa motáme horou, brodíme snehom, preskakujeme mokrý, blatistý terén, ale zvládli sme to všetci, ktorým vôbec nevadila táto veselá odbočka. Napájame sa lúkou na cestu, ktorá nás nasmeruje na trasu, ktorou sme sem prišli. Máme za sebou niekoľko kilometrový zimný okruh prírodou. Vidíme opäť pred sebou most Valy a je nám jasné, že do dedinky Čierne to už nebude ďaleko. Pred pol druhou sme pri železničnej stanici, máme ešte čas, a tak si urobíme prestávku na občerstvenie v miestnom pohostinstve U Flora. O 14.hodine nastupujeme všetci do autobusu a vydávame sa na cestu domov. Pred Čadcou máme menšie zdržanie, nakoľko autobus pri odbočovaní smerom dolu sa zachytil podvozkom o vozovku a nebolo možné vycúvať. Na 20 minút sme zablokovali vedľajšie príjazdové cesty hlavného ťahu, autá a kamióny ostali stáť. Za pomoci našich turistov a dvoch miestnych dobrovoľníkov sa nám nakoniec podarilo vycúvať hore na cestu a pokračovať ďalej. Cesta domov ubehla rýchlo, bolo o čom debatovať a spomínať ako sme to všetko zvládli a nikomu sa nič nestalo. Nebola to namáhavá túra, zato zaujímavá. Prešli sme rôzne miesta za hranicami našich susedov, kam sa oplatí v každom ročnom období hocikedy vybehnúť. Dobrá nálada, vydarené počasie, rôznorodosť terénu mali podiel na tom, že sa túra vydarila. Ľudmila Foltánová
|
Autori článkov
Ľudmila Foltánová Archív (filter článkov podľa uverejnenia)
April 2024
|