Ľubochnianskou dolinou sme boli milo prekvapení. Tajch bol na cyklotrase veľmi príjemnou zastávkou, bicyklovanie nebolo náročné, počasie sme mali nachystané ako z románu. Sme radi, že táto dolina bola vybratá, lebo ponúkla všetko pekné, čo tento kraj bez pochyby má. Ľudmila Foltánová
Ľubochnianska dolina patrí svojou dĺžkou medzi najdlhšie na Slovensku. Veľa peších turistov tu nebýva a keď aj, tak k nim patrili niektorí z nášho klubu, ktorí si vytvorili svoj program a prešli peknou trasou. Avšak pre bicykel je dolina ako stvorená. Každoročne zaraďujeme do turistického kalendára cyklotúry. Je to fajn akcia a takto vidíme našu prírodu inými očami. A tak sa dnes vydávame turisti-cyklisti prebicyklovať dolinu z Ľubochne až na Močidlo. Navštívime NP Veľká Fatra na bicykloch. Do Ľubochne prichádzame pred pol deviatou a autobus nechávame zaparkovaný pri kúpeľnom parku. Ľubochňa je kúpeľným mestom a sídli tu Národný endokrinologický a diabetologický ústav. Sme v nadmorskej výške asi 455 metrov. Vykladáme bicykle, nasadzujeme prilby, nahadzujeme na chrbát batohy so všetkou potrebnou výbavou pre bicykel, jedlo a pitie, posledná kontrola a ide sa. Sadáme na bicykle plní očakávaní, čo nám dolina ukáže a čo nám prinesú najbližšie hodiny. Nikam sa neponáhľame, chceme si cyklistiku vychutnať. Ako postupne zisťujeme, usadlostí je v doline pomerne veľa, a tak tu určite nebudeme mať pocit osamelosti. Míňame drevený kríž, na ktorom sú na pamiatku vyryté mená ľudí, ktorí zahynuli pri ťažbe dreva v okolitých lesoch. Pokračujeme Ľubochnianskou dolinou a tešíme sa, že má asfaltový povrch. Autá tu nie sú žiadne a prevýšenie nie je vôbec náročné, ani si to neuvedomujeme. Cesta je dosť široká, bicyklujeme vedľa seba a rozprávame sa. Prichádzame do časti Raková a všímame si budovu liečebno-výchovného sanatória. Vpravo zelená turistická značka oznamuje trasu vedúcu na Kľak. Dolinou tečie potok Ľubochnianka. Vidíme ho po trase, chvíľami je tesne pri ceste, chvíľami sa vzďaľuje. Dostávame sa k ďalšej horárni - Blatná v nadmorskej výške 660 metrov. Smerovník nám prezrádza, že Močidlo je odtiaľto vzdialené 2 hodiny pešej chôdze a je vo výške 861 metrov. Uvidíme, za aký čas to prebicyklujeme my. Trasa je pohodová, oddychujeme ako nám je nutné a ani sa nenazdáme a zrazu sa celkom nečakane naľavo nad cestou objavuje Vyšný tajch. Dosiahli sme ho z centra Ľubochne za necelé dve hodiny. Tajch má nádhernú zeleno-modrú farbu, slniečko svieti, na oblohe je iba zopár mráčikov, úplne ideálne počasie na bicyklovanie. Tajch slúžil ako protipožiarna vodná nádrž. Je tu tiež prístrešok na oddych. Krátke zastavenie pre niektorých, ktorí pokračujú ďalej od tajchu vyššie, aby videli na jeho vyšný okraj. Trasou prichádzajú na Močidlo – náš konečný cieľ. My ostatní, početnejšia skupina ostávame pri vodnej nádrži, prehliadame pekné okolie s vodnou hladinou, usadíme sa na brehu, oddychujeme. Odtiaľto vedie žltá značka na Chatu pod Borišovom a po červenej značke sa dá dostať do sedla pod Čiernym kameňom. Od Chaty pod Borišovom turistická značka vedie k známej Ploskej. Všetko sú to malebné miesta, ktoré sa sme len nedávno spolu ako klub navštívili. Ocitli sme sa v peknej prírode, prichádzajú ostatní cyklisti a niet pochýb o tom, že sme šťastní a všetci tu. Vyzúvame tenisky, doprajeme nohám trochu pohody ako aj nám samotným. Odvážlivci si osviežujú nohy vo vode. Obdivujeme krásu naokolo, prostredie kam sme prišli, je stále slnečno a veľmi horúco. Vieme, že na spiatočnej ceste sa budeme iba viezť, a tak sa nikam neponáhľame. Počkáme na ostatných, ktorí išli až hore na Močidlá, spoločne sa odfotíme s vlajkou a po skupinkách odchádzame. Bicyklistov pri tajchu nebolo veľa, občas sme nejakých stretli na spiatočnej ceste. Vychutnávame si zjazd, je celkom rýchly, miestami taký akurát a stíhame bez problémov sledovať krásu naokolo. Kolesá našich bicyklov sa točili tak rýchlo, že sme prekvapení ako rýchlo sme sa vrátili. Po príchode do Ľubochne po skupinkách, ako ináč, nakladáme bicykle do prívesu, prezliekame spotené tričká, dožičíme telu oddych na občerstvenie v blízkej reštaurácii. V tejto lokalite, neďaleko za parkom, navštívime zachovalú malú vodnú elektráreň, ktorá síce patrí súkromným osobám, ale podarilo sa nám získať vstup do jej areálu. Výkladom sme sa dozvedeli niečo o jej histórii a o tom, ako v minulosti fungovala. O tretej hodine odchádzame domov.
Ľubochnianskou dolinou sme boli milo prekvapení. Tajch bol na cyklotrase veľmi príjemnou zastávkou, bicyklovanie nebolo náročné, počasie sme mali nachystané ako z románu. Sme radi, že táto dolina bola vybratá, lebo ponúkla všetko pekné, čo tento kraj bez pochyby má. Ľudmila Foltánová
0 Comments
Dnes sa vydávame do TANAP-u Západné Tatry a prejdeme sa Juráňovou dolinou. Táto oblasť patrí pod Správu chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. V plne obsadenom autobuse odchádzame z Oslian v skorých ranných hodinách, aby sme stihli okrem malej nenáročnej túry pobudnúť v Podbieli a plťami plávať po rieke Orave. Prvá zastávka dnešného putovania začína v Oraviciach prechodom cez Juráňovú tiesňavu. Oravice sa nachádzajú v podtatranskej oblasti, ktorá je vyhľadávaným turistickým centrom a významnou vstupnou bránou do Západných Tatier zo severnej strany. Územie zaberá južnú časť Oravskej Magury, Tvrdošínsku Maguru a Tichú dolinu. Zároveň sa nachádza na hranici s Poľskom a je vyhľadávaným strediskom zahraničných, najmä poľských turistov. Tento náučný chodník bol vybudovaný v rokoch 2010 až 2013 z podnetu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Parkujeme v Oraviciach. Balíme všetky potrebnosti, vrátane pršiplášťov, lebo počasie vyzerá všelijako. Prichádzame k informačným tabuliam o náučnom chodníku Antona Kocyana. Dozvedáme sa veci, o ktorých sme nevedeli. Na fotkách si všimneme chodník z dosiek, no preštudovať všetky tabule nemáme šancu. A tak si ich budeme postupne prezerať po trase náučného chodníka. Túru začíname opačným smerom, než stojí vstupná brána do Tatranského národného parku - Oravice. Zoznamujem sa s prvými metrami okruhu. Tabuľka oznamuje, že vstupujeme do Tichej doliny. Začína asfaltkou. Ešte sa ani nerozbehneme a natrafíme na prvý altánok a po chvíli aj malú rozhľadňu. To by bolo, keby sme to bez povšimnutia obišli. Po nočnom daždi sú vrcholky okolitých kopcov zahalené do oparu, no na krásnych lúkach je čo obdivovať. Keď sa dosýta napozeráme po okolí, postupujeme ďalej. Prichádzame k ďalšiemu altánku. Ako pri každom z nich, aj tu sa nachádza informačná tabuľa. Po necelých desiatich minútach prichádzame k Ústiu Juráňovej doliny a náučným chodníkom vchádzame do tiesňavy Juráňovej doliny. Dolina sa zužuje. Popri potôčiku prichádzame k prvým mostíkom a pohodlným rebríkom. Trošku sa šmýkajú. Chodníček je miestami úzky. Okolo skál postupujeme opatrne, pri rebríkoch a reťaziach dávame pozor. Všímame si okolitú prírodu, skalné útvary, pod nami lesný potok a všetka tá zelená nádhera lahodí očiam. Takto si môžeme krásnu tiesňavu vychutnávať každý po svojom a po skupinkách sa presúvame miestami lesom, miestami úzkymi cestičkami v skalách. Vodopády a vodopádiky nás sprevádzajú celou dolinou. Prechádzame nad nimi môstikmi, až kým sa chodník neodkloní od potoka. Začíname stúpať a serpentínami v lese pokračujeme pomaly nahor do lesa. Chodník je pekný, nie je rozmočený, sme vo sviežom lese. Výstup netrvá dlho. Na jeho vrchole sa dostávame do Sedla Umrlá. Tu si oddýchneme, zajeme si, počkáme sa všetci, aby sme mohli urobiť prvú spoločnú fotku s klubovou vlajkou. Individuálne sa potom presúvame lesom až prichádzame na Rázcestie pod Umrlou. V lese bolo príjemne, dobre sa dýchalo a tak sme sa veľmi neunavili. Trasa bola pohodová. Slnko zahnalo mraky, obloha sa čistí, je krásny slnečný deň. Les končí, prichádzame na lúku s horárňou Bobrovec. Príroda nádherne vonia. Bobroveckú dolinu sme prešli po asfaltovej ceste až do Oravíc za 40 minút a je niečo po pol dvanástej, čas máme dobrý, tak sa zastavujeme v stánkoch s občerstvením. Ochutnáme medovinu, niektorí stihnú rýchly obed a pokračujeme na parkovisko, kde máme pristavený autobus a ten nás odváža do rázovitej oravskej dedinky Podbiel. Tam máme dohodnuté stretnutie v prostredí bývalej cirkevnej školy. Hneď v úvode sme milo prekvapení kultúrnym programom, ktoré pripravili dve malé dievčatá. Ich spev a hru na husličkách sme odmenili potleskom. Potom prichádza pán, ktorý je veľkým nadšencom podbielskej kultúry a v súčasnosti sa venuje zachovávaniu tradícii tohto regiónu. Porozprával nám o všetkom, ako sa v tomto regióne v minulosti žilo, ako sa zachovávajú tradície až po dnešok. Malým prípitkom, z jeho vlastnoručne zhotovenou pálenkou z čučoriedok, sme ukončili návštevu tohto zaujímavého miesta Hornej Oravy. Nasadáme do autobusu a čaká nás posledná zastávka v dnešnom našom putovaní. Presúvame sa do Hornej Lehoty a ideme na plavbu plťami po rieke Orave. Nastupujeme na plte, ktoré kormidlujú mladí pltníci. Oboznamujú nás s históriou pltníctva na Slovensku, ako a na čo ľudia v minulosti plte využívali. Nechýbali hádanky a veselé príhody spojené s pltníctvom. Plavba po rieke bola celkom pohodová až na dážď, ktorý nás chvíľami potrápil. Brehy rieky boli obrastené hustým trávnatým porastom, na hladine sa čľapotali kačky a nad hlavami preletovali myšiaky hôrne a bociany. Po necelej ¾ hodine prejdeme plťou popod posledný most a v diaľke vidíme známu siluetu Oravského hradu, hrdo týčiacu sa na vysokom strmom brale. A to sme už na konci trasy v Oravskom Podzámku, plte prisúvame a vystupujeme na breh. Poďakujeme sa pltníkom za príjemnú plavbu i za to, že nás bezpečne dopravili celým úsekom rieky. Na brehu, pri drevenej soche oravského vodníka, si spolu s nimi urobíme spoločnú fotografiu s klubovou vlajkou. Nastupujeme do autobusu, prejdeme malebnými uličkami starobylého Oravského Podzámku a pokračujeme domov. Cestou sa zastavíme na malé občerstvenie neďaleko Šútova.
Dnešná sobotná túra nebola náročná, ale plne splnila všetky naše očakávania. Spoznali sme rozmanitý kraj Hornej Oravy. Od zelene tiesňavy a zurčiace potôčiky, až po plavbu plťami po rieke a pritom sme nezabudli, že v každom kúte nášho prekrásneho Slovenska, vždy možno nájsť ľudí, ktorí majú otvorené srdce a záleží im na zachovávaní nášho kultúrneho dedičstva. Ľudmila Foltánová |
Autori článkov
Ľudmila Foltánová Archív (filter článkov podľa uverejnenia)
April 2024
|