Ján Repa
2014-08_cyklotrasa.pdf |
KST Žarnov Oslany |
|
Ani tohtoročné upršané leto nás neodrádza od organizovania plánovanej cyklotrasy pozdĺž Baťovho kanála na Južnej Morave. V posledných týždňoch sú 2 po sebe idúce dni bez dažďa skôr raritou, no meteorológovia nás vytrvalo presviedčajú o tom, že je to normálne a že to tak má byť. Aj na dnešné popoludnie nám predpovedajú dážď a tak sa snažíme, aby sme ráno odišli načas a stihli pekné počasie. Nakladáme bicykle do auta a vyrážame smerom na Uherské Hradište. Dnešnú približne 55 kilometrovú trasu začneme vo Veselí nad Moravou. Po krátkom blúdení predsa len nachádzame cyklistickú značku a vydávame sa smerom na Kunovice. Obchádzame Uherský Ostroh, prechádzame cez Sírnate lázne v Ostrožskej Novej Vsi, vľavo na obzore sa črtá hrad Buchlov a o chvíľu už obdivujeme lietadlá v Leteckom múzeu v Kunoviciach. V Uherskom Hradišti máme za sebou už približne tretinu z dnešnej trasy. Cyklotrasa je výborne značená a tak sa orientujeme bez väčších problémov. Nasledujúci úsek vedie povedľa kanála. Pred Babicami sa zastavujeme na kofolu, prípadne pivo a po krátkom osviežení pokračujeme. Počasie je zatiaľ takmer ideálne, pod mrakom a bezvetrie. Obdivujeme plavebné komory, ktorých je na tomto úseku niekoľko. Ich napúšťanie však trvá hodnú chvíľu a tak sa zdržíme len na pár minút. Cyklotrasa bude teraz viesť mimo centier miest a obcí a preto Spytihněv, Napajedla a Otrokovice iba obchádzame. Pri Otrokoviciach opúšťame cyklochodník a musíme prejsť úsek do Kvasíc po ceste, kde premávajú autá a tak treba byť viacej obozretní. V Kvasiciach za ihriskom odbočujeme doľava a popri Morave opäť po cyklochodníku nastupujeme na záverečný úsek. Spoza stromov už vykúkajú veže kostolov v Kroměříži, ktorý je dnes našim cieľom. Popri letisku vchádzame do mesta a na prekvapenie všetci približne v rovnakom čase, veď v 36 člennej skupine cyklistov sme mali dnes zastúpenie viacerých ročníkov. Nikto však výrazne nezaostal, snáď aj preto, aby sa vyhol dažďu. Ten sa nakoniec spustil a dosť hustý, no to už sme sedeli na neskorom obede na Veľkom námestí. To bolo dnes plné ľudí v bohato zdobených krojoch z dôvodu konania sa dožinkových slávností a tak sme mali okrem športového, nakoniec aj kultúrny program a zážitok. Pred pól štvrtou sa k nám pripája aj skupinka našich 12-tich peších turistov, ktorá spoznávala krásy Kroměříža, najmä parky a nádherne udržiavané záhrady. Myslím, že každý, kto sa dnešného výletu zúčastnil, bude môcť spomínať na nádherne prežitý deň v tomto malebnom kraji u našich západných susedov. Ján Repa
1 Comment
Modrý Kameň (240 m.n.m.) – Bzovík (380 m.n.m.) – Čabraď (360 m.n.m.) Z Oslian odchádzame ráno o šiestej cez Žarnovicu. Vo Zvolene na benzínovej pumpe si dávame krátku prestávku, máme dosť času. Do Modrého Kameňa prichádzame po Pánskej ceste priamo pred kaštieľ krátko po pol deviatej. Prvá prehliadka začína o deviatej, takže máme dostatok času na zakúpenie vstupeniek a suvenírov. Je nás 48 turistov, tak nás delia na dve skupiny, pretože toľkí by sme sa na jednotlivé expozície nepomestili. Prezeráme si historickú časť s kaplnkou, vykopávky, múzeum zubárskej techniky, kočíkov, technických, detských a bábkohereckých divadelných hračiek. O pol dvanástej odchádzame z Modrého Kameňa do Čabradského Vrbovka, cestou však prechádzame cez obec Bzovík, kde sa nachádza dávnejšie čiastočne rekonštruovaný dedinský opevnený kláštor, tak sme sa ho rozhodli prezrieť. A neľutovali sme. Miestna folklórna skupina tu mala vystúpenie, ktoré si natáčali, takže počas prehliadky kláštora sme mali aj kultúrnu vložku. Stretli sme tu miestneho farára ThDr. Pavola Párničana, ktorý pred časom pôsobil v Oslanoch, takže sme viedli aj krátky zaujímavý rozhovor s významnou osobnosťou našej obce. O trinástej hodine odchádzame do Čabradského Vrbovka na hrad Čabraď. Cestu sme si skrátili asi o trištvrte hodiny, pretože sme sa autobusom odviezli až na koniec dediny k bývalému družstvu, kde je ešte stále točňa autobusov a peši pokračujeme približne hodinu po rovine popri potoku hustým lesom v príjemnom chládku až pod hrad. Po pár minútach skalnatým chodníkom do kopca sme konečne na hrade. Najprv si dávame krátku prestávku na posilnenie, skupinovú fotografiu a rýchlo sa ponáhľame prezrieť si rozlohou veľký hradný komplex, kde práve prebiehajú vykopávky. Z hradných múrov môžeme vidieť Krupinskú pahorkatinu a Štiavnické vrchy s vynímajúcim sa Sitnom. Prehliadka nám trvala približne pol hodiny, no a potom cestou k autobusu si ešte poniektorí nenecháme ujsť prehliadku opusteného kostolíka aj s vežou a povalou pod hradom. Domov ideme cez Krupinu, Zvolen a Handlovú. V Oslanoch sme pred devätnástou hodinou. Toto tradičné prázdninové podujatie, ktoré organizujeme ako poznávacie hlavne pre náš turistický dorast, môžeme všetci zúčastnení zhodnotiť ako vydarené aj preto, že pôvodne plánovanú návštevu Modrého Kameňa a Čabraďu sme doplnili o Bzovík, ktorý sme mali v ceste. Ladislav Vlčko
Liptovská Lúžna (717 m.n.m.) – Ráztocké sedlo (1233 m.n.m.) – Salatín (1630 m.n.m.) - Ráztocké sedlo (1233 m.n.m.) – Liptovská Lúžna (717 m.n.m.) 48 turistov odchádza z Oslian o šiestej hodine cez Žarnovicu, Banskú Bystricu a Donovaly do Liptovskej Lúžnej. Na dnešný deň hlásia meteorológovia premenlivé počasie s občasnými miestnymi prehánkami, čo sa doslova naplnilo. Pôvodne mala trasa dnešnej túry viesť zo Železného (970 m.n.m.) do Ráztockého sedla (1233 m.n.m.), ale už vopred sme vedeli, že je tu ťažký polom a chodník je nepriechodný. Do Lúžnej (717 m.n.m.) prichádzame krátko po ôsmej a o pol deviatej už kráčame do Ráztockého sedla. Cestou obdivujeme pasienky s početným stádom oviec a rázovitosť Liptovskej prírody. Podľa mapy je to dlhšia časť našej túry. Necelých šesť kilometrov s prevýšením 534 metrov do Ráztockého sedla sme zvládli krátko pred desiatou hodinou. Tu sa rozhodli niektorí túru ukončiť, pretože nasledujúcich jeden a pol kilometra na Salatín (1630 m.n.m.) má prevýšenie 396 metrov a trvá vyše hodiny. Uprostred tohto náročného úseku sa obloha zaťahuje a začínajú padať prvé kvapky. O štvrť na dvanásť prichádzame na Salatín v pršiplášťoch. Dážď silnie, dokonca padá aj ľadovec, ale po pol hodine je už obloha po daždi opäť čistá a slnečná, takže môžeme obdivovať Tatry a Liptov. Zdržíme sa asi pol hodiny na posilnenie a načerpanie síl. Trasa späť do Liptovskej Lúžnej už nie je taká náročná, zvládame ju pomerne hravo. Po asi dva a pol hodine sme o trištvrte na tri v dedine. Krátky oddych v miestnom pohostinstve si krátime rozhovorom s domácimi obyvateľmi. Ešte spoločná fotka pred drevenicami v obci a nastupujeme do autobusu. Ani dnes nás nami najviac navštevované pohorie nesklamalo. Každý z nás si môže povedať: „Stálo za to!“ Cestu domov volíme cez Ružomberok a Martin s krátkou zastávkou v Trusalovej. Ladislav Vlčko
Turistická akcia, plánovaná na 17.mája 2014 sa odkladá o týždeň neskôr z dôvodu dlhodobejšieho nepriaznivého počasia a dažďa, ktorý padal na celom území Slovenska. Na akciu nastupujeme 24.mája 2014 a urobili sme dobre, lebo všetko vyšlo na výbornú. Vydávame sa teda na Gemer, do Národného parku Muránska planina, ktorá bola v r. 1997 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť. Muránska planina sa nachádza na strednom Slovensku na rozhraní okresov Brezno, Rimavská Sobota a Revúca. Národný park pozostáva z vápencovej a dolomitovej planiny s krasovými útvarmi. Nachádza sa tu početné množstvo krasových jaskýň, priepastí, ponorov a skalných útvarov. Najvyšší vrch národného parku je Fabova hoľa (1439 m n.m.) a o niečo vyšší Stolica (1465 m n.m.). Kraj je mimoriadne bohatý na turistické atrakcie, sú tu vybudované a starostlivo udržiavané náučné turistické chodniky. Oddávna sa Muránska planina spája s chovom koní vo voľnej prírode. Na Veľkej lúke, kadiaľ sme prechádzali, sa pásli muránske Noriky. Cez Veľkú lúku vedie asfaltovou cestičkou hlavná turistická trasa, ktorá končí v časti Veľká lúka-Piesky. Zastavujeme sa tu, urobíme malú prestávku na doplnenie zásob vody, zajedáme z domácich zásob a debatujeme ako budeme pokračovať ďalej. Početnejšia skupina odchádza po trase cez Jaškovu muku, Marektinú na Poludnicu a naša menšia ešte chvíľu pobudne v príjemnom tieni stromov,veď času máme dosť, hrad Muráň nie je ďaleko a tam sa všetci aj tak stretneme. Po oddychu sa vydáme pohodovým tempom cez les po červenej značke k hradu. Zrúcaniny Muránskeho hradu stoja na vrchu Cigánka (935 m n.m.), ktorý sa nachádza na južnom okraji Muránskej planiny, neďaleko svojráznej obce Muráň. Hrad postavili ako kráľovský v 13.storočí. Vďaka pestrým dejinám patrí k najznámejším gemerským hradom. Tu sa písala história viacerých majiteľov hradu, z ktorých historicky posledným a najznámejším patril Juraj Séchy s krásnou manželkou Máriou, ktorá sa do dejín zapísala ako slávna Muránska Venuša. Neskôr hrad vyhorel a od konca 18. storočia už ostal neobývaný. Zostali len rozpadajúce sa ruiny. Cez les prichádzame ku chate Zámok. Od nej vedie okolo Coburgovho pamätníka z r. 1883 priamo na hrad krátke, ale strmé stúpanie po červeno značnom chodníku. Vystupujeme po schodoch tesaných do skaly a vchádzame cez starostlivo zrekonštruovanú a zachovalú bránu do hradného areálu. Nachádzame tu už len ruiny a oporné múry kedysi slávneho hradu. Individuálne si prezeráme hrad, ktorý je označený drevenými tabuľkami s popisom budov a miestností, ktoré kedysi tvorili jadro hradu...veľký palác, koniareň, sýpka, kuchyňa, sklad zbraní, studňa, kaplnka... Cez niekdajšiu väznicu vystupujeme nahor po schodíkoch k najvyššie položenej hradnej vyhliadke. Tu sa nám pred očami otvára nádherná prírodná scenéria, výhľady na okolitú prírodu obklopenú Stolickými vrchmi, medzi stromami vykúka červená strecha kaštieľa na Prednej Hore a kdesi veľmi ďaleko v objatí slnečných lúčov majestátna Kráľova hoľa. Z výhliadky schádzame nadol a pred areálom vstupnej brány sa stretávame s druhou našou skupinou. Tu sa odfotíme, po skupinkách schádzame nadol a pod hradom si v chate Zámok doprajeme orosenú odmenu. Pohodovým, rezkým tempom cez les schádzame do neďalekej dedinky Muráň. Poslednou bodkou za vydareným dňom bol májový dáždik, ale to nás neodradilo. Veď všetko to, čo sme chceli vidieť a zažiť sa splnilo a to bolo hlavné. Bola to ďalšia mimoriadne vydarená túra. Rozprávkové počasie, slnkom zaliate hory, krásna príroda, stromy v plnej zeleni, blankytné nebo nad nami a v neposlednom rade neopakovateľné zážitky a na to sa oplatí dlho spomínať. Ľudmila Foltánová
|
Autori článkov
Ľudmila Foltánová Archív (filter článkov podľa uverejnenia)
April 2024
|