Cesta autobusom rýchlo ubehla a boli sme v meste Krupina. Prvé slnečné lúče rozohnali hmlu a my sme vykročili za svojim cieľom. Bola ním Vartovka v Krupine. Je to strážna veža štvorcového pôdorysu, postavená z kameňa okolo roku 1564 a jej hlavnou úlohou bolo informovať o blížiacom sa nebezpečenstve, akým boli v minulosti hlavne Turci. Dnes Vartovka slúži ako rozhľadňa a ponúka krásne výhľady na široké okolie Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny. Dostať sa k nej je pomerne ľahké, z centra mesta po modrej značke. Vartovka nás milo prijala a pod ochranou 13 metrovej veže sme sa občerstvili, pofotili a po modrej značke kráčali ďalej Krupinskou planinou.
Modrá značka smerovala do obce Dolný Badín. Túra nemala byť náročná, preto sme sa tešili na prechádzku krásnou, jesennou prírodou. Modrá značka sa však strácala, vynárala, kľukatila sa cez okolité dedinky, lazy, išli sme hore, dole vŕškami, lesom náučným chodníkom a sem tam nás nasmerovala cez zorané polia. Preskakovali sme potôčiky, išli asfaltkou a neustále strácali a hľadali modrú značku. Nakoniec sme sa predsa len cez lúky a pasienky dostali k obci Horný Badín, kde pre nás prišiel autobus, do ktorého sme s úľavou posadali, pretože sme mali v nohách skoro päťhodinovú pešiu túru po záhadnej modrej značke.
Krupinská planina je sopečného pôvodu. Leží v teplej klimatickej oblasti a to sú vhodné podmienky aj na pestovanie viniča. A na túto prednosť tejto planiny sme sa tešili ďalšou cestou v autobuse. Cez obec Sebechleby sme sa dostali do lokality Stará hora, ktorú tvorí množstvo vinohradov s roztrúsenými vinohradníckymi domčekmi a pivnicami vytesanými ručne do tufového podložia sopečného pôvodu. Tu už na nás čakali domáci vinohradníci, dobrí priatelia nášho kolegu, turistu, ktorý pripravil túto turistickú akciu. Domáci mali pre nás nachystané pohostenie, chlieb, masť, cibuľu, oškvarky, syr a samozrejme víno. Umožnili nám nazrieť do svojich vinohradníckych pivníc, na ktoré sú právom hrdí a dedia sa z generácie na generáciu. Ochutnali sme ich vína, mladé i staré, biele i červené. Pútavo nám rozprávali o svojej práci, o živote v minulosti, o ťažkom živote ich predkov, o ľuďoch, ktorí tu zahynuli v druhej svetovej vojne a o ich živote v dnešnej dobe. Vinohradnícka osada dýcha minulosťou a ľudia, ktorí chránia toto bohatstvo, tieto hodnoty, si zaslúžia náš obdiv, úctu a poďakovanie. S úsmevom na tvári robia túto ťažkú prácu aj dnes, ktorá im prináša radosť, osoh a srdečne pohostia každého, kto s dobrým úmyslom chce nazrieť do ich života.
Naša dnešná agroturistika nám priniesla niečo nové, iné. Iné zážitky, iný pohľad na turistiku, iné cesty ako objavovať a spoznávať krásy nášho Slovenska a hodnoty, ktoré nám tu zanechali naši predkovia. Renáta Fábryová.