K septembrovej turistike v našom kalendári už skoro tradične patrí turistika vo Vysokých Tatrách. Tento rok tiež, akurát z opačnej strany našich hraníc, z Poľska. Z Oslian odchádzame skoro ráno o pol piatej cez Martin a Oravu do poľského Zakopaného. Na Orave musíme ísť obchádzkami po cestách snáď tretej triedy, pretože v Podbieli obchádzame prepadnutý most, ale pred ôsmou sme už v Zakopanom. Pôvodne plánovanú túru z Bundówiek meníme, pretože autobus sa tam cez miestne komunikácie nedostane. Zo Zakopaného sa do Kalatówiek premiestňujeme miestnym minibusom, aby sme si skrátili cestu cez mesto. Tu sa o pol deviatej rozhodujeme medzi lanovkou alebo pešou túrou. Sme však turisti, tak ideme pešo. Pri vstupe do Parku Narodoweho sa zdržujeme, pretože nechcú od nás poplatok v eurách, ale po krátkom vyjednávaní sa vydávame po kameňmi vydláždenej ceste k horskej chate Hala Kondratowa (1333 m.n.m.). Tu sa delíme na dve skupiny. Šiesti turisti sa rozhodli pre menej náročnú túru po čiernej značke na vodopád Siklawica a vyhliadku na Sarniej skale. Ostatní pokračujeme po náročnom vydláždenom schodíkovom chodníku cez sedlo Kondracka Przeł., (1725 m.n.m.) na Giewont (1895 m.n.m.). Cestou musíme často oddychovať, pretože na päť kilometrovej vzdialenosti prekonávame 850 metrové prevýšenie. Krátko oddychujeme v sedle, láka nás to hore, pretože Giewont už máme ako na dlani. Je to asi pol hodina, vrchol však musíme vyliezť v obojsmerných reťaziach, pretože Giewont je poľský národný kopec, ako náš slovenský Kriváň. Na vrchole sa zdržíme len krátko. Je tu málo miesta, veľa ľudí, len pár fotiek, výhľady a schádzame späť v reťaziach do sedla Kondracka Przeł., (1725 m.n.m.). Tu si konečne doprajeme zaslúžený odpočinok s občerstvením na doplnenie síl. Naskytujú sa nám tu pekné výhľady a málokedy vyskytujúce sa scenérie hrebeňových oblačných stien, spôsobených tepelnými prúdmi vzduchu. Po pol hodine oddychu sa vraciame prudkým klesaním k chate Hala Kondratowa (1333 m.n.m.). Aj tu si dávame krátky oddych, pričom sa bavíme kŕmením miestnej skrotenej sojky. Máme pred sebou posledný trojkilometrový úsek dnešnej túry do Kalatowiek (1198 m.n.m.) okolo Klasztora Albertynek (1100 m.n.m.). Do Zakopaného sa opäť vezieme miestnym taxíkom. Po asfalte sa nám chodiť nechce. Meteorológovia nám na dnešný deň pekné počasie nepredpovedali, ale zmýlili sa. Predposlednú letnú sobotu sme si určite všetci užili.
Ladislav Vlčko
2015-09_giewont.pdf |