Autobus je plne obsadený a z Oslian odchádzame pár minút po ôsmej hodine. Smerujeme do podhorskej dedinky Velčice (225 m n.m.). O 9,30 hod. sme na mieste, vystupujeme z autobusu a vydávame sa po žltej značke. Vchádzame do lesa. Vo vzduchu cítiť, že je jeseň a na okolitej prírode to bolo vidieť. Trasu nahor lemovali stromy, ktoré hýrili tými najrôznejšími farbami – od zelenej cez zlatistú až po červenú, či hnedú. Slnko sa slabučko predieralo cez konáre stromov a bolo príjemne. Pomaly stúpame nahor, občas zakopávame o skalné sutiny, ktorých bolo po celej trase dosť. Po necelej hodinke sa medzi stromami ukazujú prvé skalné bralá, neklamný dôkaz toho, že Veľký Lysec (547 m n.m.) je na dosah. Na vrchol prichádzame po menších skupinkách, zhadzujeme batohy, uvoľňujeme chrbát. Vrchol Veľkého Lysca tvoria mohutné skalné bralá veľmi zaujímavých tvarov. K zaujímavým patrí skalné okno, jedinečné v celom pohorí Tribeč. Výhľady sú pekné, v diaľke v opare hmly spoznávame zrúcaninu hradu Gýmeš. Máme čas na prestávku a tak dopĺňame zásoby vody, zajeme si a po oddychu pokračujeme nadol po žltej značke popod bralá. Časť turistov ide strmo dolu popri skalnom okne a spoločne lesom schádzame do dediny Kostoľany pod Tríbečom (250 m n.m.). Nad dedinkou sa nachádza historický kostolík sv. Juraja – národná kultúrna pamiatka z obdobia 11.storočia. Po príchode na miestne námestie začal padať drobný dážď. Počas trasy padol návrh ísť na hrad Gýmeš, a tak zvažujeme, či ísť alebo nie. Malá skupinka sa rozhodla, že vystúpi na hrad a my ostatní ostávame v dedine a počkáme ich. Dážď pribúda na intenzite, a tak sa presúvame do miestneho pohostinstva na občerstvenie. Skupinku ešte pred výstupom na hrad zachytil dážď, neodradilo ich to, aj keď prišli do autobusu celí mokrí. Z Velčíc odchádzame o 14,40 hod. autobusom domov.
Jeseň je čarovné obdobie plné farieb, ale aj zmien počasia. To všetko sme zažili. Nie vždy sa dá naplánovať pekné počasie, nie vždy vyjde podľa našich predstáv, ale v konečnom dôsledku to nevadí, veď nám bolo dobre a prežili sme peknú sobotu.
Ľudmila Foltánová
2015-11_velky_lysec.pdf |