ján repa
2014-10_priecne_sedlo.pdf |
KST Žarnov Oslany |
|
Po roku sa opäť na konci leta vraciame do nášho najvyššieho pohoria, aby sme zdolali prechod medzi Malou a Veľkou Studenou dolinou – Priečne sedlo. Vyzbrojení do predpovedaného popoludňajšieho dažďa vyrážame o 5:00 z Oslian. Po troch hodinách cesty vystupujeme z autobusu v Starom Smokovci a mierime na Hrebienok. Počasie je zatiaľ ideálne, pod mrakom, s príjemnou teplotou. Tí, ktorí sme sa rozhodli pre pôvodnú trasu, naberáme kurz – Téryho chata. Cesta nám ubieha rýchlo, postupne opúšťame les, i pásmo kosodreviny. Začína sa však mračiť a začínajú padať i prvé kvapky. Do chaty už vchádzame za dosť hustého dažďa. Pri teplom čaji v preplnenej chate rozmýšľame čo ďalej, ale vzhľadom na počasie sa rozhodujeme pre zostup. Aké je však naše prekvapenie, keď po ¾ hodine vychádzame von a víta nás slnko. Meníme preto plány a pokračujeme výstupom na Priečne sedlo. Skala stihla aj vyschnúť, na reťaziach nie sú zápchy, preto napredujeme pomerne rýchlo. Po hodine výstupu stojíme v Priečnom sedle a kocháme sa výhľadom do Veľkej Studenej doliny. Pred nami sa majestátne týči Slavkovský štít, Východná Vysoká, obloha sa čistí aj na Gerlachom. Na chvíľu sa zastavíme, aby sme sa mohli pokochať výhľadmi navôkol. Doplníme kalórie a zahajujeme zostup do doliny. V družnom rozhovore nám cesta ubieha veľmi rýchlo a ani sa nenazdáme a stojíme pred ďalšou chatou – tento krát Zbojníckou. Tu sa zastavujeme na olovrant, čakajú nás už len necelé dve hodiny cesty dolu. Slnkom ožiarené končiare a závoje bielych mrakov nasúvajúcich sa z dolín nám pri zostupe poskytuje naozaj nádhernú scenériu. Dojem nám na chvíľu kazí les v okolí Hrebienka zničený kalamitou a lykožrútom. Túru končíme opäť v Starom Smokovci. Toto tradičné východisko na tatranské túry umožnilo dnes každému z 50-tich turistov vybrať si alternatívnu trasu podľa svojich možností. K nádherným zážitkom dnes prispelo aj to, že meteorológom predpoveď s popoludňajším dažďom nevyšla a väčšinu času sa na nás usmievalo slnko. ján repa
0 Comments
Tak ako po iné roky, aj tento rok v našom turistickom kalendári nechýba akcia, ktorá je zameraná na čistenie a úpravu turistických chodníkov. My, ako oddiel KST, máme na starosti trasu, ktorá sa nachádza v lokalite Žarnov /840 m n.m./ až po záver vrchu Buchlov /1040 m n.m./. Tak teda ideme v sobotné septembrové ráno v počte 13 členov pomôcť našim horám. Odchádzame vlastnými autami, na konečnej zastávke na Lubianke vystupujeme a krížom cez lúku, na ktorej ešte slnko nestačilo osušiť rannú rosu, vchádzame do lesa. Vyzbrojení nožnicami, sekerkou, kliešťami a motorovou pílou pomaly stúpame hore. Cesta je príjemná, vzduch čistý a občas nám náladu spestrí teplý jesenný dáždik. Po ceste striháme vetvy stromov a kríkov, ktoré bránia prechodu. Pod vrcholom Žarnova sa všetci počkáme, robíme prestávku na oddych a doplnenie zásob vody. Potom sa rozdeľujeme na dve skupiny. Jedna vystupuje krížom hore k vrcholu Žarnova a po žltej značke smeruje na Buchlov. Druhá skupina ide popod vrchol po hrebeňovke a krátkou strminou hore na Buchlov. Chodníky sú celkom prejazdné, občas opilujeme konáre popadaných stromov, striháme konáriky kríkov. Pod Buchlovom sa obe skupiny spájame a spoločne pomáhame pri úprave a čistení zarastených chodníčkov. V ceste leží niekoľko väčších popadaných stromov a tak motorovou pílou je treba prepíliť, aby bol chodník prechodný. Ostatní pomáhajú odpratávať opílené vetvy a kmene popílených stromov. A to sa už blížime ku smerovníku na Buchlove a vystupujeme cez skaly k samému vrcholu, na ktorom je osadený malý kovový dvojkríž. Vyťahujeme klubovú zástavu a fotíme sa. Niektorí ostávajú na skalnom vrchole, robia oddych na jedlo, ostatní sa pomaličky, po skupinkách uťahujú do tieňa stromov, lebo slniečko opäť ukázalo svoju usmievajú tvár. Čas máme dobrý, je niečo po 12.hodine a tak sa po zostupe rozhodujeme, že prejdeme inom trasou ako sme prišli. A to sme už pri vrchole Žarnova. Smerujeme teda i tam, aby sme sa zapísali do knihy a zisťujeme, že dnes je presne 14 rokov, čo bol na vrchole osadený veľký drevený dvojkríž. Na chvíľku si zaspomíname ako to vtedy bolo, kto pomáhal stavať, ako bola osadená tabuľka s vytepaným písmom na pamiatku na tento deň pod samotným krížom. Cestu dolu volíme inou trasou, aby sme skontrolovali, či aj v tejto časti je treba upraviť chodníky. Cestou sa nám podarí zaplniť vrece odpadom, ktorý tam zanechali nedisciplinovaní návštevníci hôr. Záver našej akcie je ukončený posedením v Red Dollar na Lubianke, kde si posedíme, dáme pivko, zajeme a oddýchneme. Prácu sme dokončili k spokojnosti všetkých zúčastnených. Prežili sme pekný deň, i keď trošku unavení, nespomínali sme v zlom. Urobili sme kus dobrej a náročnej roboty, ale stálo to za to. Veď, aby sme sa mohli kedykoľvek vracať do hôr, prežiť pekné chvíle, je potrebné, aby cestičky boli upravené a vtedy tie chvíle strávené v krásnej prírode budú mať svoje čaro. Ľudmila Foltánová
|
Autori článkov
Ľudmila Foltánová Archív (filter článkov podľa uverejnenia)
April 2024
|