Ľubochnianskou dolinou sme boli milo prekvapení. Tajch bol na cyklotrase veľmi príjemnou zastávkou, bicyklovanie nebolo náročné, počasie sme mali nachystané ako z románu. Sme radi, že táto dolina bola vybratá, lebo ponúkla všetko pekné, čo tento kraj bez pochyby má. Ľudmila Foltánová
Ľubochnianska dolina patrí svojou dĺžkou medzi najdlhšie na Slovensku. Veľa peších turistov tu nebýva a keď aj, tak k nim patrili niektorí z nášho klubu, ktorí si vytvorili svoj program a prešli peknou trasou. Avšak pre bicykel je dolina ako stvorená. Každoročne zaraďujeme do turistického kalendára cyklotúry. Je to fajn akcia a takto vidíme našu prírodu inými očami. A tak sa dnes vydávame turisti-cyklisti prebicyklovať dolinu z Ľubochne až na Močidlo. Navštívime NP Veľká Fatra na bicykloch. Do Ľubochne prichádzame pred pol deviatou a autobus nechávame zaparkovaný pri kúpeľnom parku. Ľubochňa je kúpeľným mestom a sídli tu Národný endokrinologický a diabetologický ústav. Sme v nadmorskej výške asi 455 metrov. Vykladáme bicykle, nasadzujeme prilby, nahadzujeme na chrbát batohy so všetkou potrebnou výbavou pre bicykel, jedlo a pitie, posledná kontrola a ide sa. Sadáme na bicykle plní očakávaní, čo nám dolina ukáže a čo nám prinesú najbližšie hodiny. Nikam sa neponáhľame, chceme si cyklistiku vychutnať. Ako postupne zisťujeme, usadlostí je v doline pomerne veľa, a tak tu určite nebudeme mať pocit osamelosti. Míňame drevený kríž, na ktorom sú na pamiatku vyryté mená ľudí, ktorí zahynuli pri ťažbe dreva v okolitých lesoch. Pokračujeme Ľubochnianskou dolinou a tešíme sa, že má asfaltový povrch. Autá tu nie sú žiadne a prevýšenie nie je vôbec náročné, ani si to neuvedomujeme. Cesta je dosť široká, bicyklujeme vedľa seba a rozprávame sa. Prichádzame do časti Raková a všímame si budovu liečebno-výchovného sanatória. Vpravo zelená turistická značka oznamuje trasu vedúcu na Kľak. Dolinou tečie potok Ľubochnianka. Vidíme ho po trase, chvíľami je tesne pri ceste, chvíľami sa vzďaľuje. Dostávame sa k ďalšej horárni - Blatná v nadmorskej výške 660 metrov. Smerovník nám prezrádza, že Močidlo je odtiaľto vzdialené 2 hodiny pešej chôdze a je vo výške 861 metrov. Uvidíme, za aký čas to prebicyklujeme my. Trasa je pohodová, oddychujeme ako nám je nutné a ani sa nenazdáme a zrazu sa celkom nečakane naľavo nad cestou objavuje Vyšný tajch. Dosiahli sme ho z centra Ľubochne za necelé dve hodiny. Tajch má nádhernú zeleno-modrú farbu, slniečko svieti, na oblohe je iba zopár mráčikov, úplne ideálne počasie na bicyklovanie. Tajch slúžil ako protipožiarna vodná nádrž. Je tu tiež prístrešok na oddych. Krátke zastavenie pre niektorých, ktorí pokračujú ďalej od tajchu vyššie, aby videli na jeho vyšný okraj. Trasou prichádzajú na Močidlo – náš konečný cieľ. My ostatní, početnejšia skupina ostávame pri vodnej nádrži, prehliadame pekné okolie s vodnou hladinou, usadíme sa na brehu, oddychujeme. Odtiaľto vedie žltá značka na Chatu pod Borišovom a po červenej značke sa dá dostať do sedla pod Čiernym kameňom. Od Chaty pod Borišovom turistická značka vedie k známej Ploskej. Všetko sú to malebné miesta, ktoré sa sme len nedávno spolu ako klub navštívili. Ocitli sme sa v peknej prírode, prichádzajú ostatní cyklisti a niet pochýb o tom, že sme šťastní a všetci tu. Vyzúvame tenisky, doprajeme nohám trochu pohody ako aj nám samotným. Odvážlivci si osviežujú nohy vo vode. Obdivujeme krásu naokolo, prostredie kam sme prišli, je stále slnečno a veľmi horúco. Vieme, že na spiatočnej ceste sa budeme iba viezť, a tak sa nikam neponáhľame. Počkáme na ostatných, ktorí išli až hore na Močidlá, spoločne sa odfotíme s vlajkou a po skupinkách odchádzame. Bicyklistov pri tajchu nebolo veľa, občas sme nejakých stretli na spiatočnej ceste. Vychutnávame si zjazd, je celkom rýchly, miestami taký akurát a stíhame bez problémov sledovať krásu naokolo. Kolesá našich bicyklov sa točili tak rýchlo, že sme prekvapení ako rýchlo sme sa vrátili. Po príchode do Ľubochne po skupinkách, ako ináč, nakladáme bicykle do prívesu, prezliekame spotené tričká, dožičíme telu oddych na občerstvenie v blízkej reštaurácii. V tejto lokalite, neďaleko za parkom, navštívime zachovalú malú vodnú elektráreň, ktorá síce patrí súkromným osobám, ale podarilo sa nám získať vstup do jej areálu. Výkladom sme sa dozvedeli niečo o jej histórii a o tom, ako v minulosti fungovala. O tretej hodine odchádzame domov.
Ľubochnianskou dolinou sme boli milo prekvapení. Tajch bol na cyklotrase veľmi príjemnou zastávkou, bicyklovanie nebolo náročné, počasie sme mali nachystané ako z románu. Sme radi, že táto dolina bola vybratá, lebo ponúkla všetko pekné, čo tento kraj bez pochyby má. Ľudmila Foltánová
0 Comments
Leave a Reply. |
Autori článkov
Ľudmila Foltánová Archív (filter článkov podľa uverejnenia)
April 2024
|