Stretnutie oslianskych turistov v našich veľhorách má svoju tradíciu a neoceniteľný význam pre utužovanie priateľstva, či spoznávanie krás a turistických zaujímavostí krajiny spod Tatier. Bola to pekná jesenná prechádzka a prežili sme príjemný deň na horách. Ľudmila Foltánová
V závere leta, ako každý rok, mávame naplánované Vysoké Tatry a s nimi spojenú vysokohorskú turistiku. Tento rok nám počasie neprialo a túru sme museli dvakrát presunúť. A tak absolvujeme návštevu Tatier až teraz, začiatkom októbra. Cieľom bol Kôprovský štít (2363 m n. m.) v NP Vysoké Tatry. V nie plne obsadenom autobuse v skorých ranných hodinách sa vydávame na jesennú prechádzku tatranskou prírodou. Začíname na Štrbskom Plese pár minút po ôsmej hodine. Čaká nás niekoľkohodinová túra. Počasie je ideálne, dnes nádherne vyšlo. Štítov Tatier sa dotýkajú prvé ranné lúče slnka, neklamný dôkaz toho, že budeme mať pekný deň. Z hlavnej cesty odbočujeme doprava do lesa a po značke pokračujeme Mengusovskou dolinou k Popradskému plesu.(1500 m n. m.). Slnečné počasie vylákalo do hôr veľké skupiny turistov. Cesta bola hodne frekventovaná, kvôli spoločnej trase výstupu turistov na Rysy. Horské chodníky so žulovým podkladom sú dobre udržiavané. Bolo sviežo, pofukoval príjemný vetrík, ktorý je príznačný pre horskú oblasť. Je to náročnejšia turistika, ale oplatí sa vystúpiť k cieľu dnešnej našej trasy a zažiť neopakovateľnú atmosféru výhľadov na všetky svetové strany. Dávame pozor na terén pod nohami, kráčame opatrne, miestami lesom, kosodrevinou, všetko obkolesené skalnými útvarmi. Stúpame stále nahor po modrej značke, sledujeme meniacu sa prírodu, pohyb oblakov a okolité štíty sú stále objektom, ktoré zvečňujeme fotoaparátmi. Prichádzame k rázcestiu nad Popradským plesom (1500 m n. m.). Tu sa cesta rozdeľuje. Menšia časť turistov volí nenáročnú turistiku, spojenú s prechádzkou jesennou prírodou v okolí Popradského plesa, symbolickému cintorínu venovanému pamiatke obetiam veľhôr a v závere Štrbského plesa. Ostatná, početnejšia, pokračuje výstupom k Hincovým plesám a odtiaľ na Kôprovský štít. Trasa je náročnejšia svojim sústavným strmým výstupom a tak sa presúvame nahor po menších skupinkách. Občas robíme prestávky, oddychujeme, lebo výškové metre dávajú zabrať. Po vyše troch hodinách konečne prichádzame k Veľkému Hincovmu plesu (1946 m. n. m.). Pohľad naň pripomína more s modrou hladinou a Mengusovské steny nad ním ako nádherná kulisa. Toto pleso je najväčšie a najvyššie položené s rozlohou 20,08 ha vodnej plochy a hĺbkou 53,7 m. Väčšie je len Morské oko, ktoré sme navštívili minulý rok v najsevernejšom cípe na východe Slovenska. Obdivujeme okolitú prírodu, majestátne, hrdo týčiace sa skalné steny, jasne viditeľné Vyšné Kôprovské sedlo (2137 m n. m.) a je nám jasné, že na toto všetko treba čas. A tak skladáme batohy, zvečňujeme fotoaparátmi každý kúsok výhľadu, čo zachytia naše oči. Je to odmena za namáhavý, ale pekný výstup sem hore. Z každej strany je úchvatný pohľad na panorámu vrcholov. Všade prítomné skalné hrebene odrážajúce sa na vodnej hladine vytvárajú neopakovateľnú atmosféru tohto miesta. Niekoľko jednotlivcov sa vydáva strmo nahor serpentínami do sedla pod Kôprovským štítom. Terén je miestami pokrytý snehom. Je to veľmi namáhavý strmý výstup. Zo sedla je to ešte niekoľko minút, treba sa ponáhľať. Nakoniec sa výstup podarí. Na samotnom vrchole Kôprovského štítu (2363 m n. m.) fučal veľmi silný nárazový vietor, ale tie výhľady stáli za to. I keď tento štít nepatrí k velikánom Tatier, napriek tomu sme tu zažili nádherné kruhové výhľady na okolité štíty v srdci Tatier. Pekná viditeľnosť ukázala Rysy, Vysokú, Končistú i poľské Tatry. Kvôli vetru sa tu dlho nezdržíme, pofotíme všetko okolo nás. Bolo tu dosť turistov a malý priestor na oddych, lebo samotný vrchol je len strmá kopa skalnej steny. Pomaly sa musíme zberať nazad dolu, čaká nás rýchly zostup a tak pokračujeme rovnakou trasou ako sme sem vystúpili, až do Štrbského Plesa. Klesaním nadol sa zastavíme pri Popradskom plese. Okolie plesa a vodná hladina je úchvatná a samotný pohľad na vodnú plochu a v nej odraz vrcholov štítov má tiež svoje čaro. Pokračujeme lesným chodníkom nadol, ešte pár záberov a okamihy, ktoré si chceme navždy uchovať v pamäti, to sú posledné pohľady na štíty za nami. Cesta nadol ubieha rýchlejšie, ale opatrnosť má i tu svoje miesto. Na parkovisku v Štrbskom Plese čaká pristavený autobus. Máme dobrý čas, a tak sa ešte prejdeme, nakúpime spomienkové darčeky, či posedíme na terase pri kávičke a dobrom pivku. Po 17.hodine nastupujeme do autobusu a príjemne unavení, plní dojmov opúšťame Tatry. Cestou sme natrafili dvakrát na dlhú kolónu áut a tak prichádzame domov s hodinovým oneskorením.
Stretnutie oslianskych turistov v našich veľhorách má svoju tradíciu a neoceniteľný význam pre utužovanie priateľstva, či spoznávanie krás a turistických zaujímavostí krajiny spod Tatier. Bola to pekná jesenná prechádzka a prežili sme príjemný deň na horách. Ľudmila Foltánová
0 Comments
Leave a Reply. |
Autori článkov
Ľudmila Foltánová Archív (filter článkov podľa uverejnenia)
April 2024
|