Druhú novembrovú sobotu si oslianski turisti naplánovali stráviť v blízkom okolí, presnejšie na Magure a Temešskej skale. Tento krát sa k nim pridali aj 30-ti žiaci zo základnej školy z viacerých ročníkov. Počasie nám veľmi nepraje, dážď visí za nohy, silno fúka a sivé mraky zahaľujú kopce navôkol. V Čavoji vystupujeme z autobusov a vydávame sa smerom na sedlo Obšiar. Pri kaplnke za dedinou sa čakáme, avšak silný vietor nás núti pokračovať ďalej do lesa. Po ľavej strane míňame salaš v doline a pokračujeme prudším stúpaním po červenej značke. Vietor v lese ustal, no z vrcholkov stromov na nás spúšťa veľké kvapky dažďa. Cesta s kŕdlom džavotajúcich detí, ktoré sa zdajú byť neunaviteľné, ubieha rýchlejšie ako zvyčajne. Ani sa nenazdáme a už stojíme pri hríbiku na Malej Magure. Viditeľnosť sa zhoršuje, teplota 8°C a začínajúci dážď nás núti brať ohľad na deti a preto sa delíme na 2 skupiny. Tí zdatnejší pokračujú na Maguru, ostatní pokračujú po žltej značke smerom na Temešskú skalu. Po necelej hodine stojíme na ďalšom cieli našej dnešnej trasy – na Temešskej skale. Viditeľnosť je však úplne minimálna a tak sme ochudobnení o najväčšiu odmenu turistov za namáhavý výstup – výhľady navôkol. Deťom to však zjavne nevadí, oveľa väčším lákadlom sú pre ne jaskyne a skalné diery pod skalou, od ktorých sa nevedia odtrhnúť. Keď sa všetky vystriedajú v jaskyni a objavia všetky jej zákutia, môžeme zahájiť cestu nadol. Strmé klesanie z Temešského sedla sa stáva vďaka napadanému lístiu, mokrým koreňom a blatu zlatým klincom dnešného programu. Deti to zvládajú sčasti na nohách, sčasti na zadkoch so snahou prísť domov čo najviac zmazaní, aby mohli dokázať, akú náročnú túru dnes absolvovali. Keď výjdeme z lesa, naskytne sa nám aký taký výhľad na skalu nad nami, preto toto miesto využívame na spoločnú fotografiu. V Temeši končíme pri teplom čaji, či pivku. Počasie sme mali nakoniec naplánované celkom dobre, hneď ako nastúpime do autobusov, sa rozprší.
ján repa
2013-13_magura_-_temesska_skala.pdf |