Dnešná túra z nášho Kalendára podujatí bola poslednou zimnou. Nasledujúca, kde bude náš klub prezentovať náš nový preložený turistický chodník na Žarnov, spolu s Regionálnou radou KST Prievidza a Turistickým klubom Horec Partizánske bude prvou jarnou. Myslím, že by stálo zato, aby sme sa zúčastnili v čo najväčšom počte, aby sme svojou účasťou ocenili prácu tých, ktorí sa na tejto dlhej práci podieľali.
Na Vtáčnik odchádzame z Oslian v počte 37 turistov autobusom krátko po ôsmej hodine. Výstup začíname presne o pol deviatej zo začiatku Gepňárovej doliny (390 m.n.m.) z parkoviska Píly v Kamenci pod Vtáčnikom po šedej značke náučného chodníka. Prejdeme spolu necelý kilometer a delíme sa na dve skupiny. Prvá 19 členná skupina odbočujeme pod Hrádockými skalami (662 m.n.m.) vpravo popod skaly cez bývalý kameňolom pod 120 metrov vysokú lezeckú skalnú stenu. Skalnou roklinou lezieme striedavo po rebríkoch a reťaziach na vrchol. Niektorí to mali už dávnejšie prelezené a tí, čo nie, neľutovali. Všetci si pochvaľovali či už výhľady alebo zážitok z lezenia. Krátko sa zdržíme, fotíme, občerstvíme sa a pokračujeme ďalej, aby sme sa pri prameni pod Siahami (1050 m.n.m.) stretli s druhou skupinou, ktorá išla šedou značkou po náučnom chodníku. Aj tu si krátko oddýchneme. Niektorých sme stihli, ostatní sú pred nami. Je krátko po pol jedenástej, na vrhol to máme necelé dva najťažšie kilometre a necelé dve hodiny. Snehu s nadmorskou výškou pribúda, takže postupujeme ťažšie. Zvládame to však v časovom termíne. Po vylezení na hrebeň, je už nálada optimistickejšia. Postarala sa o to aj príroda, krásna slnečná obloha, bezvetrie a príjemných -6°C. Ešte necelých desať minút a sme na Vtáčniku. Čaká nás tu niečo nádherné, taký pohľad sa naskytne málokedy, všetko v trblietajúcom sa slnku, snehu podľa hríbika približne 160 centimetrov a väčšinou len naši turisti. Cudzích bolo málo. Vychutnávame si túto idylku, rozprávame sa, fotíme, zajedáme. Aj keď je tu bezoblačno, na okolité pohoria Strážovské vrchy, Malú a Veľkú Fatru, Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy nedovidíme. Len hmlisto, sú v oblakoch. Zdržíme sa asi trištvrte hodiny a vyberáme sa na ďalej plánovanú trasu cez Kláštorskú skalu (1250 m.n.m.) na Horný dom (720 m.n.m.). Strmý chodník zo skaly dole však nie je prešliapaný. Vrátime sa preto späť na Vtáčnik a ideme dole po modrej na Siahy, kde sa napojíme na šedú Náučného chodníka. Pôvodnú túru cez Bystričiansku dolinu prešli iba štyria z našej výpravy, patrí im uznanie.
8,4 kilometra s prevýšením 956 metrov a sme zvládli hore za štyri hodiny. To isté dole nám trvá dve a pol. Ženám aj vďaka tomu, že „Mysleli aj na zadné kolieska“. Vytiahli igelitové tašky, vrecia a dole kopcom sa v hlbokom snehu viezli. Na Pílach pokiaľ čakáme na posledných, krátko posedíme na Chate pod Končitou, posilníme sa na záver kapustnicou a hodnotíme dnešné podujatie. Dobrá nálada, vydarené počasie, to všetko malo podiel na tom, že každý hodnotil iba kladne.
Ladislav Vlčko
2018-03_vtacnik.pdf |