Z tohto miesta odchádzame so zvláštnymi pocitmi, smútkom v srdci. Ale treba si uvedomiť jedno, že i počas zdolávania vysokých štítov hôr, túlania sa lesmi, hradmi, či inými pamätihodnosťami, nesmieme zabudnúť na toto miesto. Lebo kto zabudne, akoby nežil. Ľudmila Foltánová
Máme za sebou prvý jarný deň a mnohí z nás i túry po okolí, či lyžovačku na horách. My sme tentoraz do hôr nešli, ale svoju pozornosť sme obrátili na iný druh turistiky spojenú s kultúrou. Navštívili sme našich severných susedov za hranicami – Poľskú republiku. Z Oslian odchádzame v sobotu dve hodiny po polnoci v plne obsadenom autobuse. Cesta na sever bola dlhá, tak sme väčšinu času dospávali piatkovú noc. Po šiestej hodine prechádzame hraničným prechodom. Pokračujeme ďalej, nakoľko máme plný program a čaká nás sobotná návšteva bývalej soľnej bane vo Wieličke, ktorá patrí medzi najstaršie na svete. Zaujímavosťou tohto unikátneho podzemného výtvoru je, že na rozdiel od podzemných jaskýň, baňa vznikla len vďaka ľudskému úsiliu a ťažkej práci. Právom patrí medzi hlavné pamiatky Poľska. V minulosti sa tu ťažila soľ až do roku 1992. Bolo tu otvorené prvé banské múzeum, pridávali sa nové priestory, modernizovali podzemné časti. Prehliadka má dva okruhy. Kratší okruh trasy má 3,5 km a 800 schodov. Necelú 1/3 absolvujeme hneď na začiatku po drevených schodoch a potom ostatné pri prechode do hĺbky pod zemou. Sprievodkyňou bola mladá Poľka z Krakova. Obdržali sme slúchadlá s vysielačkou a tak sme mohli v pokoji celú prehliadku počúvať výklad. Prešli sme skoro všetky unikátne miestnosti soľného kráľovstva, od kaplnky sv. Kingy cez veľkú sálu, miesta kde sa skutočne ťažila soľ, oddychové zóny robotníkov, jazierka, nádherné sály. Kráčali sme po peknej kamennej dlážke, ktorá bola vytvorená z tohto vzácneho nerastu. Prezreli sme si všetko, čo súviselo s tvrdou banskou prácou – vysekávanie soli z tvrdých skál, či pílenie soľných panelov. Miestami bolo chladnejšie, miestami sme rozopínali bundy, lebo teplota bane bola 14 stupňov. Najcennejšou časťou prehliadky boli miesta vyzdobené sochami z kamennej soli. V Kaplnke sme spoznali sochu pápeža Jána Pavla II., ale i „poslednú večeru“ vytesanú do kamennej steny. Každá socha patrila velikánom poľských dejín. Krásu tohto unikátneho miesta dotvárali luxusné kryštálové lustre vytvorené z jemne spracovanej kamennej soli. Neskutočné a zároveň krásne, očiam lahodiace soľné výtvory, nás fascinovali. Rovnako ako v závere prehliadky dômyselne vybudovaný bufet s občerstvením a malé múzeum baníctva, či vzácnych minerálov. Von sa dostávame pomocou výťahu, ktorý nás vyvezie nahor do obchodíka s možnosťou zakúpenia drobných predmetov. Prehliadka na nás zanechala kopu dojmov, mali sme možnosť vidieť tento nádherný unikát, ktorý je od roku 1978 zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Po krátkej prestávke sa presúvame k autobusu a spoločne odchádzame do Krakova. V krátkosti nás sprievodkyňa oboznamuje s námestím, možnosťou občerstvenia, či ukážkou niektorých častí historického jadra mesta. Prehliadka bola obohatená návštevou kostolov, historických budov, ktoré v Poľsku majú dominantné miesto a ich vnútorná výzdoba a história boli niečo, čo nás tak zaujalo, že sme boli nesmierne radi, že i v tak krátkom čase sme mali možnosť počuť veľa zaujímavého a vidieť ukážky nesmiernej historickej hodnoty. Presúvame sa do hotela na ubytovanie spojené s večerou. Nedeľné ráno, raňajky, voľno do obeda. Máme dosť času, aby sme si všetci individuálne po skupinkách prezreli historické námestie. Bol príjemný deň, námestie bolo zaplnené množstvom turistov, stánkov s občerstvením, remeselným tovarom a kvetmi. Vchádzame do známej starobylej Sukiennice. Pekné miesto, kde mali stánky trhovníci s pútavým tovarom, ktorý lákal k nahliadnutiu. Kúpili sme darčekové predmety a prezreli sme si zachovalú historickú budovu tržnice. Občerstvili sa dobrou kávou, ochutnali špeciality poľskej kuchyne, či pri studenom pivku počúvali trubača, ktorý sa z okna kostolnej veže na všetky svetové strany každú hodinu ohlasoval. Niektorí z nás obdivovali a fotili krásne koče ťahané koňmi, ktoré ponúkali prehliadkovú jazdu mestom. Okolo obeda opúšťame námestie, presúvame sa nazad k autobusu a čaká nás posledná zastávka výletu Osvienčim – prehliadka koncentračných táborov Birkenau a Auschwitz. Sprievodkyňa nám poskytla nesmierne množstvo informácií z histórie krajiny ako takej, ale hlavne najviac si ceníme jej zanietený výklad o táboroch smrti. Koncentračné tábory boli postavené Nemcami počas II. svetovej vojny a smrť v nich našlo vyše milióna nevinných ľudí v plynových komorách. 90 % z nich tvorili Židia. Je to najväčší koncentračný tábor na svete. Pohľad na túto „pamiatku“ v nás vyvolal smútok, slzy sa tisli do očí, pohľady na táborové múry, miestnosti, kde pomaly umierali nevinní ľudia, boli ťaživé. Každý sme toto prežívali po svojom a slová boli zbytočné. Pri prehliadke vonkajších objektov bol na zemi viditeľný mramorový blok s nápisom : „Nech naveky zostane výkrikom zúfalstva a výstrahou pre ľudstvo to miesto, na ktorom Hitlerovci zavraždili asi poldruha milióna mužov, žien a detí, zväčša Židov z rôznych krajín Európy“. Auschwitz – Birkenau 1940 – 1945.
Z tohto miesta odchádzame so zvláštnymi pocitmi, smútkom v srdci. Ale treba si uvedomiť jedno, že i počas zdolávania vysokých štítov hôr, túlania sa lesmi, hradmi, či inými pamätihodnosťami, nesmieme zabudnúť na toto miesto. Lebo kto zabudne, akoby nežil. Ľudmila Foltánová
0 Comments
Leave a Reply. |
Autori článkov
Ľudmila Foltánová Archív (filter článkov podľa uverejnenia)
April 2024
|